Ztracen ve válce I.

Dobrá povídka. Chyby jsem tam neviděl, příběh byl plynulý... Akorát bych to možná uvítal trochu delší, ale na pokračování s těším :)

"It's okay. Don't be afraid to say it—dead, death, the dead. It isn't going to go away, and if we don't face it, we'll just make it bigger than it really is. Can't live without death, can't die without life." - Kal Skirata

Od posledních Posledních věrných CIS je to slušný krok zpět. Kromě nabrání logických nedostatků jako že pršelo, bylo bahno, tedy mokro, tedy pravděpodobně někde mohla být relativně čistá voda a on žíznil, mi připadají popisy trochu nepřirozené. Je tam spousta jednoduchých vět, kterýma si asi chtěl navodit atmosféru prostředí, tedy že šlo o život a hlavní postava zoufale přemýšlela co dělat, ale výsledek je spíš matoucí. "Ben zatnul zuby a přes veškerou bolest vstal. Nemohl tu zůstat. Sebral nedalekou spadlou větev. Ohlédl se. Viděla cestu plnou mrtvol jeho kamarádů a spolubojovníků." - první dvě věty jsou v pohodě, zdůrazňují stav, ale pak to je úplně zbytečné kouskování.

Ale ještě k těm nelogičnostem. Ze začátku jim zbývalo 30 km do cíle. Začalo se smrákat. Takže museli jít minimálně 2 hodiny, podle toho jak si to psal. Pokud šli pochodem, mohli ujít minimálně 10 kilometrů. Pak do nich začali střílet. Jasný, někdo mi zatřelí kamaráda a co udělám? Pohoda, jdu dál. Pak zastřelí velitele, co udělám? Nic nedělám a čekám dokud nezastřelí dalších 5. A pak začnu zdrhat. Tohle je teda něco. Proč se aspoň nekryli? Proč nestříleli do míst, odkud vyšel výstřel? Pak se hrdinovi podařilo zdrhnout, šel celý den, sice zraněný, ale těch 20 kilometrů nějak mohl dotáhnout. Příběh je opět krize povídky, tedy jeho zpracování. Stačilo by několik drobností na dokreslení a vypadalo by to lépe - pokoušeli se krýt, ale zjistili, že to nemá cenu; měl žízeň, ale věděl, že místní cojávim flóra je jedovatá, takže by nebylo rozumné z ní pít vodu...

Takže takto. Dal bych 5*, je tam příliš prostoru ke zlepšování.

"You can't believe everything you read on the Internet." - Abraham Lincoln

Tak som sa nakoniec k tomuto dostal. Budem celkom stručný.
O období starej Republiky (teda všetko, čo sa odohralo pred oboma trilógiami) toho zas až tak veľa neviem. Preto som rád, keď sa tu objavia poviedky zasadené do tohto obdobia. Myslím si, že táto téma má stále obrovský potenciál a má čo ponúknuť. Verím teda, že aj tvoja poviedka v budúcnosti ponúkne viac. Viac, ako bolo možné čítať doteraz.
Tým hneď z úvodu narážam na rozsah poviedky. Poviedka bola skutočne krátka vzhľadom na relatívne veľké množstvo vecí (rozhodnutí, dejov), ktoré sa v poviedke odohrali. Ak by som to rozoberal z druhej strany, že táto poviedka by mala byť braná len ako prológ, potom ako čitateľ stále nie som spokojný. Myslím si, že z tej zápletky, ale predovšetkým z atmosféry sa dalo vytiahnuť omnoho viac. To sa pokúsim ďalej rozpísať.

Tvoja poviedka od začiatku až do konca stavia na pocitoch postáv. A to tak pocitoch jednotlivcov, ktoré boli významné pre poviedku a jej chápanie, tak aj z pohľadu celej skupiny (pluku). Spočiatku si sa snažil zachytiť dobrú náladu, neskôr akési rozhorčenie z počasia, až si prechádzal do paniky, teroru a hrôzy. Boj o vlastný život mal byť vyvrcholením tejto poviedky. A práve tu mi chýbal väčší rozsah. Chýbalo mi väčšie prepojenie pocitov postáv so mnou (ako s čitateľom). Chcel som im viac porozumieť a preniknúť od ich mysle, ale to sa bohužiaľ nepodarilo.

Ak chceš vyjadriť city, musíš použiť správne slová. Ak chceš vyvolať strach, musíš použiť také opisy, ktoré strach vyvolávajú - napríklad tma, búrka, hrmenie, záblesky postáv v lese, čudesné zvuky, bahno zmiešané s krvou, bojové symboly na stromoch, hmla... Dalo sa toho použiť naozaj veľa. Ty si si zvolil cestu krátkych stručných viet, ktoré si často opakoval. To pôsobilo skôr rušivo a dej mi tak pripadal príliš rýchly, priam zbrklý. Viac by som ocenil dlhšie opisy hrôzy, pretože len všadeprítomné správne slová, ktorá sa stále odvolávajú na nejakú skutočnosť, dokážu vytvoriť atmosféru. Odporúčam ti teda popustiť uzdu fantázii, opisy značne rozšíriť a prehĺbiť atmosféru.

Dôležitou časťou je tiež vedieť správne stupňovať atmosféru. Platí to predovšetkým pri "temných" poviedkach, kde by k tomu najhoršiemu malo prísť na konci. Všetko je to založené na dôkladnej práci s textom a možno aj slovníkom, ktorý by ti mohol pomôcť v situáciach, kedy by si mal pocit, že "znieš rovnako". Taká malá rada: Stále sa snaž hľadať alternatívy k svojim vyjadreniam. Pokús sa tiež pracovať s atmosférou a teda vedieť ju správne navodiť, stupňovať, odkladať si "tromfy na záver" a správne poviedku zakončiť. Ak bojovala postava o svoj život celú poviedku, na jej závere by sa to malo odraziť.

Viq nelogickosť poviedky zhrnul a ja k nej nemám čo dodať. O tomto probléme vieš a určite ho budeš riešiť. Ja som sa skôr zameral na ťažisko poviedky, ktoré som videl v atmosfére a citoch. Myslím si, že keby bola táto časť zvládnutá dobre, až výborne, občasné logické zaváhania a nepresné a nedostatočné formulácie príbehu by ti boli (aspoň čiastočne) odpustené.

Tým som myslím zhrnul najväčšie negatíva a teraz prejdem k tomu pozitívnemu, čo tvoja tvorba priniesla a budem sa venovať aj tomu, čo by si mohol na tom ešte vylepšiť.
Začnem opäť zasadením deja. Je to určite pozitívne a myslím, že ak dobre poznáš danú dobu alebo máš detaily aspoň dobre premyslené, určite sa ti to vyplatí. Väčšina poviedok sa týka obdobia klonových vojen a Rady Jedi. Ty si začal v dávnej minulosti a to ešte aj z pohľadu radového vojaka. Keď nič iné, možno aspoň prinesieš svieži vietor... :)

Ako pozitívum som chcel označiť aj úvod poviedky. Písal si ho veľmi odľahčeným a aj celkom vhodným spôsobom. Budem citovať, aby si vedel, na čo narážam: "Imperiální armáda postupovala hustým lesem na Dromund Kaasu. Vlastně ne armáda, jen 63. řadový pluk. "
Vyznačená pasáž, kde si v jednej vete protirečíš s predchádzajúcou ma zaujala. Obvykle také niečo považujem za "lacný" štýl, často obohratý. Tu mi to ale sedelo. Znelo to skutočne uvoľnene, akoby ten text predvídal, predpovedal dobrú náladu, ktorú si chcel vyvolať. Avšak tento štýl zmizol z poviedky tak rýchlo, ako sa objavil. Je pravda, že do zbytku by sa nehodil, ale v duchu som si predstavoval opis nejakého veselého nevšedného dobrodružstva malého pluku, ktorý by bol písaný týmto spôsobom. To by mi pravdepodobne vyvolalo úsmev na tvári.

Asi posledná vec, ktorej sa budem venovať, sú city a pocity. Možno to ani sám nevieš, ale celý koncept tvojej poviedky je na tom založený. Ostatný dej je tu len ako podpora. Keďže som ti už vyššie napísal, že by som si vedel predstaviť kvalitnejšie a podrobnejšie opisy, opakovať sa teda nebudem. Dúfam však, že to nevzdáš a budeš v tom pokračovať. Poviedky stavané cez atmosféru môžu byť (a často aj sú) kvalitné a môžu uspieť. Len pouvažuj nad tým, aké príbehy ti uviazli v pamäti. Všetky sa týkajú nejakého citového prežívania. Čiže moja rada - skús sa viac v tomto ohľade rozpísať. Príbeh sám osebe bol dobrý (zaujímavý, škoda tej občasne nelogickosti) a viac nepotrebuje. Práve city a pocity potrebujú pridať a spraviť nezabudnuteľný zážitok. Nech je to temné a rýchle alebo veselé a trvácne...

To je zhruba všetko, na čo som si dokázal spomenúť po čítaní tvojej poviedky. Položil si dobré základy, vybral si si vhodnú a zaujímavú tému, ponúkol príbeh, ktorý môžeš ďalej rozvíjať a vybral si sa do rozprávania atmosféry. Nanešťastie tomu chýbalo... niečo. Tomu "niečomu" sme sa ja a ostatní komentujúci venovali dosť podrobne a ja dúfam, že ti to pomôže do ďalšej tvorby. Rozhodne nesmieš vešať hlavu, pretože tvoje písanie má potenciál. Teraz je dôležité premeniť ten potenciál na dobrú poviedku. A to sa dá len tvrdou prácou a postupným zlepšovaním sa. Ty si si toho určite vedomý a ja ti v tom môžem len a len držať palce. Som zvedavý, čo prinesieš nabudúce.

PredsaJa.
EDIT: Poviedke som udelil 50%. Myslím si, že je to adekvátne a vystihuje to to, čo mi v poviedke chýbalo a zároveň to ale aj spomína na pozitíva. Taktiež mám väčší priestor a pri (mnou predpokladanom) zlepšovaní ho patrične využijem.

I přes tvůj zákaz jsem napsal koment.
Povidka je dobrá, napíná čtenáře na další díl. Ale mohlo by tam více dialogů. A kam odkud šli ti vojáci, to bys mohl popsat.

"A TO SE VYPLATÍ!" -Mistr Jouda, každá šťastná situace.

No, mohlo by to být delší, více dialogů. Sice mě zajímá pokračování, ale zas tak moc mě to nenadchlo. Neříkám, že je to špatné, ale je tam prostor na zlepšení. :) Mně se to kecá, když sama povídky nepíšu a teprve se na to chystám.

Všichni se měníme, když se nad tím zamyslíte, všichni jsme rozdílní lidé napříč svými životy. A to je v pořádku, to je dobré, musíš se stále posouvat, dokud si pamatuješ všechny ty lidi, kterými jsi býval