Příběh Halta Mikkensona, část první: Setkání

Dúfam, že sa nenahneváš, keď začnem tým, že sa priznám, že som nečítal ani jeden diel Stínu minulosti. Nenavštevujem túto stránku až tak dlho a zatiaľ som si na ich prečítanie čas nenašiel. Takže toto je prvé dielo, ktoré od teba čítam.

Páči sa mi príbeh. Poviedka má dobrú atmosféru - takú klasickú atmosféru starej trilógie, čo je podľa mňa super. Aj to, ako sa Yoda s Qui-Gonom rozhovorili o Jedioch sa mi veľmi páčilo. Dialógy boli v skutku uveriteľné.

Ale sú tu aj niektoré veci, ktoré by som ti vytkol. V prvom rade, že sa celý príbeh udial priveľmi rýchlo. Síce bol príbeh pekne plynulý, ale mohol si aj trochu spomaliť a zapojiť do toho aj nejaké úvahy postáv. Napríklad úsek, kde Halt hovoril o svojom zosnulom otcovi, si podľa mňa prijam pýtal nejaké tie myšlienkove pochody hlavnej postavy.

Potom si mal trochu problémy s interpunkčnými znamienkami. Hlavne v úvodzovkách. Aj keď pravdepodobne to boli len chyby z nepozornosti. Uvediem príklad - „Neboj, já přítel jsem." začala ho zelená bytůstka ujišťovat o tom, že z jeho strany chlapci nehrozí nebezpečí. - Podľa mojich znalostí, keď končíš priamu reč a chceš pokračovať vedľajšou vetou, musíš priamu reč ukončiť čiarkou (v niektorých prípadoch si to mal tak). Ale v množstve prípadov som narazil na priamu reč ukončnenú bodkou a nansledujúcu vetu si začínal malým písmenom. Trochu to kazí celkový dojem.

Dlho som rozmýšľal ako mám túto poviedku ohodnotiť. Rozmýšľal som medzi 80-timi a 90-timi percentami. Nakoniec som trochu odhliadol od tých malých interpunkčných chýb a udelil som 9 hviezdičiek. A teším sa na pokračovanie - určite si ho prečítam.

"Obi-Wan... there is good in him… I know. I know there is… still…" ―Padmé Amidala's final words

Docela dobrá povídka. Žádné gramatické chyby, zajímavý příběh. Akorát já bych možná psal celou povídku buď v 1. nebo 3. rodě. Jinak se ale těším na pokračování.

"It's okay. Don't be afraid to say it—dead, death, the dead. It isn't going to go away, and if we don't face it, we'll just make it bigger than it really is. Can't live without death, can't die without life." - Kal Skirata

Velmi zdařilé!
Moc se mi líbí příběh, jeho atmosféra i to, jak se hezky prolíná se starou trilogií. Používáš pěkné popisy a přirovnání, dialogy jsou dobře zpracované. Chválím! :)
A co se týče gramatiky - jo, rýpnu si :D - zkus příště spravit ty "mysky" a dej si pozor na ní/jí, př. "Následovala jí ramena, poté trup a hned za ním nohy." nebo "chopil se své dřevěné hole a opíraje se o ní vyšel ven do chladného podvečera.". V těchto případech se píše ji a ni.
To jenom, abych napsala taky nějakou kritiku a aby ses měl v čem zlepšovat, protože jinak se mi to moc líbilo! Jen tak dál, těším se na pokračování ;)

Každý z nás může být Jedi. Stačí jen naslouchat Síle...

Je to pěkná povídka. Musím se přiznat, že Stíny minulosti jsem nečetla, ale určitě si je teď ještě dopřečtu, abych neměla mezery. Co mě trošičku (ale vážně jen málo) ruší, je jméno hlavní postavy. Nečetl jsi náhodou Bratrstvo (od Johna Flanagana) ? Tam se totiž hlavní postava jmenuje Hal Mikkelson. Ale to je fakt jen drobnost, a jestli jsi to nečetl a jen tě to jméno tak napadlo, tak se omlouvám :)
Se jménama je vždycky kříž (jednou jsem zjistila, že jméno důležité postavy v mojí povídce se jen o písmenko liší od Tarkina).
Ale každopádně se těším na další kapitolu.

Nejhorší srážka v životě je srážka s blbcem. Blbce nikdy neusvědčíte z blbství. A z takové srážky vyjdete vždycky jako největší blbec pod sluncem.

Musím povedať, že táto poviedka mala atmosféru, ktorá tvojim predchádzajúcim poviedkam chýbala. Respektíve ju vyjadrovala úplne inak. Musím ťa teda hneď z úvodu pochváliť. Reštart bol spravený úspešne.

Správna atmosféra, veľmi vierohodná. Zaujímavý a pútavý príbeh pekne plynul. Zaviedol si nás do obdobia starej trilógie a do tých bájnych miest, ktoré si predstavujem pod "podstatou Star Wars". Páčilo sa mi, ako si sa vyhral s každou vetou a ako z každej vety priam sršala energia a pôvab tých časov. Doslova som sa tam preniesol a... bolo mi tam dobre :D

Tvoje podanie Yodu ako vtipného a zároveň tajomného "mužíka" bolo skutočne vierohodné a kvalitne prepracované. Zabával som sa pri tom. Nebolo to však len obyčajné "tliachanie", ale rozprávanie postáv hovorilo príbeh. Čiže v skratke - dialógy a opisy boli vhodné, hravé, dobové, prirodzené a v dostatočnom množstve.

Prejdem však aj k veciam, kde som videl isté nedostatky. Prvým bol rozsah - ako už bolo spomenuté, väčší rozsah by poviedke prospel. Zároveň musím podotknúť klesajúcu úroveň poviedky. Zatiaľ čo úvod, teda prvá časť poviedky, bol výborný, jadro sa už kvalitatívne nevyrovnalo a záver mi pripadal písaný z rýchlika, ako snaha čo najrýchlejšie poviedku ukončiť.

Taktiež by som si inak predstavoval správanie Halta - toto neber ako nedostatok, ale len ako môj pohľad. Zdalo sa mi, že tak ako mňa aj Halta prekvapila smrť jeho otca :D Inak povedané, dovtedy som nevidel žiadny náznak toho, že sa udiala nejaká udalosť, ktorá by ho zasiahla. Taktiež jeho správanie ako 13 ročného chlapca sa mi zdalo príliš... neprirodzené. Hlavne, čo sa týka jeho rozhovoru s Yodom. Tam sa správal skôr... racionálnejšie ako emocionálnejšie (toto sa mi veľmi ťažko vysvetľuje, ale snáď pochopíš, ako to myslím).

Na záver dodám, že som dúfal, že pokračovanie bude rozprávať príbeh toho 13 ročného chlapca, ktorý sa vyrovnáva so smrťou svojho otca, ktorý sa bude nejakým spôsobom vracať k udalostiam z Dagobahu a ktorý sa bude pretĺkať životom a jeho rozhodnutia nakoniec vyplynú do toho, čo sme videli v tvojich predchádzajúcich poviedkach. Trochu sa obávam toho, aby sa tento príbeh nezosunul len do "obyčajného pokračovania príbehovej línie, ktorú si tu načrtával posledných pár týždňov či mesiacov. Čo by síce nebol vyslovene problém, ale stratilo by to zo svojho čara.

Táto časť sa mi páčila. Vyčnievala spomedzi tvojich poviedok zaujímavým príbehom, zmenou prostredia a zameraním sa na život jednej hlavnej postavy. Opisy a dialógy si zvládol ako obvykle na výbornú. S vyjadrovaním citov sú stále trochu problémy. Nie tých prchavých dojmov z prostredia, ale práve tých dôležitejších, ľudských citov. Tie už síce neabsentujú, ale zároveň ani nesprevádzajú čitateľa, sú vyjadrené len v krátkosti a na jedinom mieste v poviedke. Viac sa k nim nevraciaš, čo je rozhodne škoda. Napriek tomu hodnotím poviedku na 80%. Nastalo zlepšenie a ja dúfam, že sa ho budeš držať. Želám ti v tom veľa šťastia.