Niv Ceuelasu - osmá část

Vyzerá to tak, že budem prvý, kto sa k tvojej poviedke vyjadrí. To je tá najhoršia možná pozícia, ale mne to až tak nevadí...

Začnem trochu obšírnejšie a postupne sa dopracujem až priamo k poviedke. Musím poznamenať, že som od poviedky čakal veľa. Minulá časť bola rozvíjaná v duchu hnevu, neistoty a takpovediac riešila neriešiteľné, večné filozofické otázky typu ako, prečo a čo je možné alebo nutné spraviť, aby sa to zmenilo. Záver ma zaujal, pretože som túžobne očakával, ako sa situácia vyvinie. Nevedel som povedať, čo sa stane a ako sa to stane, vedel som však, že sa ma pokúsiš niečím prekvapiť. Možno nie zámerne, ale zvykol som si, že spolu so zaujímavým štýlom prinesieš vždy aj rozdielny pohľad na vec. A musím uznať, že spôsob, ktorým sa poviedka uberala a ako riešila otázky, ktoré vyplynuli z minulej časti, ma úplne pohltil a dovolil mi odpútať zrak od textu až po prečítaní posledného slova...

Začnem tradične pozitívami a neskôr sa pokúsim vyjadriť k niektorým nedostatkom, postrehom, či drobným možným vylepšeniam, ktoré mi pri čítaní tvojej poviedky napadli a o ktoré by som sa s tebou rád podelil.

Začínam príbehom. Je to zaujímavé a u teba pomaly tradičné. Príbeh totižto nebol až tak dôležitý. Dej poviedky "len" dopĺňal a vytváral zázemie pre úvahy hlavnej postavy. Vytváral prostredie, v ktorom bolo možné jednoducho čítať Mattov prejav, zamýšľať sa spolu s ním, rozvíjať jeho teórie a skúmať, ako jednotlivé udalosti ovplyvňovali jeho život. Bolo to o hľadaní balansu, o "zháňaní" myšlienok, ktoré by Matta udržali na jednej, či druhej strane. Ak by sa niekomu zdalo, že som odbočil od témy (teda príbeh), musím skonštatovať, že síce príbeh nehral hlavnú úlohu, ale bol to ten typ dôležitej súčasti poviedky, ktorá ovplyvňuje každý krok hlavnej postavy. Bez toho príbehu by jednoducho Matt nebol Mattom. Z tohto pohľadu hodnotím príbeh nanajvýš kladne, zápletka a konflikt (či už vnútorný v Mattovi alebo konflikt všetkých faktov a z toho vychádzajúcich rozhodnutí) boli vystavané skvelo, účelovo a s dôrazom na dramatickosť. Príbeh sa po "scénku" v bazéne príjemne stupňoval, nepreháňal to a zároveň vtiahol čitateľa do Mattovej mysle, čo si myslím, že bola podstata toho, čo si nám chcel ukázať.

V tej súvislosti som prakticky naznačil aj ďalšie veci, ktoré sa mi páčili. Či už to bolo Mattove správanie (občas impulzívne, inokedy logické), jeho myšlienky a dedukcie, ktoré vyvodil z faktov, čo ovplyvnili jeho život. Páčilo sa mi tiež to spomínanie Niv, aby čitateľ nezabudol, že aj ona bude hrať rozhodujúcu úlohu v Mattovom živote. A možno po niekoľkých týždňoch aj prehovorí :D

Páčilo sa mi aj tvoje zachytenie citov. S postavou som žil, túlal som sa s ňou po chráme, predstavoval si okolie. Všetky tieto dojmy boli krásne zachytené. Rozhodoval som, či dokonca nebudem citovať niektoré tvoje opisy, ale kvôli prehnanej dĺžke komentára to však nespravím. Aj ostatní musia mať priestor :)

Opisy vynikajúce, vybalansované, prirodzené, hrané na city. Dialógy umne vystavané, presvedčivé, opäť pôsobiace na city. Myšlienky a názory večné, úprimné, pohodlne uveriteľné a nevyhrotené.

Musím povedať, že poviedka vo mne vyvolala dojem, že si sa zlepšil, čo sa týka celkovej úhľadnosti a stavbe textu. Predtým som občas zaznamenal pasáže, ktoré by sa niekomu mohli zdať zbytočné a nič nevyjadrujúce. Tu naopak, mal som pocit, že každá veta je tam, kde má byť a zachytáva presne to, čo by mala. Po obsahovej stránke hodnotím na výbornú a skutočne nemám žiadne výhrady. Poviedky sa veľmi dobre čítala, nebola prerušovaná prázdnymi (hluchými) miestami.

Myslím, že to je aktuálne všetko, na čo som sa chcel prvotne zamerať. Prejdem preto k akýmsi nedostatkom, na ktoré som narazil a ktoré ti možno pomôžu do budúcnosti.

Začnem gramatikou. Je samozrejmé, že ti nebudem hodnotiť všetky chyby, nedovolil by som si. Mal som však dojem, že som v texte narazil na väčšie množstvo malých chýb, čo je trošku v rozpore s tým, v akej kvalite (po gramatickej stránke) boli písané predchádzajúce poviedky. Vypísal som si niekoľko viet, na ktorých chcem len poukázať, na čo narážam:

"Nebyl jsem však z to promluvit." túto vetu som si skopíroval z jedného dôvodu - nerozumiem jej :D Myslím však, že chápem, čo si tým chcel povedať.

...otočil svou zelenou tvář směrem ke mně:„nekřivdi svému učiteli. Není zdaleka tak špatný, jak myslíš.“ Okrem tej chyby z nepozornosti (chýbajúce veľké začiatočné písmeno v priamej reči) rozmýšľam aj nad "jak myslíš". Ja osobne by som tam pridal "si" na "Není tak špatný, jak si myslíš." Myslím si, že by to tam z logických a gramatických dôvodov malo byť. Tá veta by totižto mohla mať čiastočne iný zmysel. Ale je to len môj názor a skutočne malý detail.

"namísto toho abych tě odbyl" - posledná vec boli chýbajúce čiarky. Tých mi tam chýbalo viac (asi na 4 miestach) a uvádzam jeden príklad.

Posledná vec, nad ktorou uvažujem, je akýsi chýbajúci záver. Pokúsim sa to vysvetliť. Vyhrotená situácia medzi Mattom a jeho majstrom sa naďalej nijak nevyriešila a bola zakončená netradične, bez následkov. Preto som očakával, že sa pozornosť a hlavný problém presunie na Jurenovu smrť. A to sa nestalo. Matt jednoducho príliš rýchlo zabudol. Myslel som na to, či Matt nechce vidieť telo, či nechce navštíviť jeho "príbytok". Možno mu Juren zanechal správu alebo túžil odovzdať niečo iné. Ale Matt nezdieľal moje myšlienky, myslel na vlastné problémy a vždy sa nakoniec dopracoval k tomu istému - k Niv. Chápem, že uvažoval o tom, ako ju stretne a podelí sa s ňou o svoje myšlienky. Ale Juren bol z tohto kruhu úplne vytlačený a nepodstatný. Ak to preženiem, stalo sa toto (alebo skôr nestalo): Problém Matta a majstra bol nepodstatný, Jurenova smrť Mattom otriasla na chvíľu a potom sa stala nepodstatnou a Niv sa stane podstatnou pravdepodobne aj v ďalšej časti. Možno sa k tomu všetkého vrátiš, teda, takmer určite áno, ale akosi mi chýbala väčšia spätná väzba na tieto udalosti. Minulý príbeh si celý postavil na závere, z ktorého vyplynuli určité veci. Na to si čiastočne naviazal, ale nerozvinul. Namiesto toho si si prekvapivo vybral novú obeť - Jurena. Ktorého pointu v celom príbehu si však odsunul na vedľajšiu koľaj. Vo mne to vyvoláva otázku, čo bolo v tomto príbehu vlastne podstatné? Snáď chápeš, čo tým myslím. Niekedy je ťažké vyjadriť presne svoje myšlienky. Chcel som však poukázať na chýbajúci dôsledok situácií.

Záver: Poviedka bola písaná na vysokej úrovni, napravil si niektoré nedostatky predchádzajúcich častí. Naplno si rozvíjal opisy, ktoré boli nádherné a emotívne. Príbeh a dialógy tomu skvele sekundovali. Nadviazal si tam, kde si skončil a uberal si to tým smerom, v aký som dúfal. Je to presne tá časť, ktorá funguje a ktorej sa budeš, dúfam, držať aj naďalej. Zároveň nesmiem vynechať tých pár chýb, aby si na ne nezabudol :D A taktiež musím spomenúť ten chýbajúci aspekt hlavnej myšlienky, kde mi chýbalo niečo viac. Akýsi dôsledok, či záver. Väčšie prehĺbenie konkrétnych javov v Mattovej mysli. To je fakt, za ktorý ti musím strhnúť celých 5%. Počuješ správne, celých 5! :) Záverečné hodnotenie si teda dokážeš spočítať aj sám. Zároveň musím dodať, že sa veľmi teším na ďalšiu časť a na to, ako sa bude ďalej rozvíjať vzťah Matta s Niv. Neviem prečo, ale očakávam, že ma opäť niečo prekvapí... Som skutočne zvedavý a budem ti držať palce. Veľa šťastia!

Na další část Niv jsem se upřímně velmi těšila, poněvadž ta předchozí byla, co do emotivnosti a celkové výstavby, prostě perfektní a po jejím dočtení jsem zůstala jenom okouzleně kroutit hlavou :D A ačkoli jsem tedy od pokračování očekávala hodně, zklamána jsem rozhodně nebyla! Tahle část se podle mě drží na stejné úrovni, je promyšlená, přirozeně plyne, dokáže čtenáře pohltit a vyvolat v něm emoce.
Co se týče sebevraždy Jurena, vlastně jsem ji čekala, právě kvůli tomu zmíněmému zoufalému pohledu, který se mi nějak vryl do paměti. Navzdory tomu jsem se ale při první zmínce o tom, že ho Matt hodlá navštívit, začala těšit, že v povídce třeba ještě vystoupí. Docela jsem si ho oblíbila, jak jeho zajímavý negativistický pohled, tak peprné vyjadřování a nadávání, jaké se v Chrámu jen tak nevidí :) Škoda. Samozřejmě to ale neberu jako nedostatek, poněvadž jde pouze o můj subjektivní pocit.

Velmi hezky zpracovaná je část pod vodní hladinou. Umně se v ní prolíná vnímání člověka, kterému dochází dech a začíná si uvědomovat, že se vlastně topí, s filozofickými úvahami a zobrazením Mattovy psychiky, kdy se tak nějak pomalu a líně (ačkoli situace, kterou zažívá, je krizová a čas rychle kvapí - právě tenhle kontrast se mi tak líbí!) rozmýšlí, jestli se má vůbec vynořovat.
Úplně nejvíc se mi ale líbila část, kde vystupuje mistr Kit Fisto. Působil jako oáza klidu a pochopení v tom zběsilém světě, kde se všechno obrátilo vzhůru nohama, a čtenář tvých povídek konečně po dlouhé době pocítí úlevu a řekne si: "Tak hurá! Přece jenom je v tom Chrámu někdo normální!" :D
S mistrem Fistem velmi sympatizuji, a ačkoli mu v CW nebylo dopřáno příliš prostoru (a SW téměř žádný) a tudíž ho moc neznáme, vystihl jsi ho přesně tak, jak jsem si ho představovala, a to mi udělalo velkou radost. Možná to s tím Řádem nakonec tak špatné nebude ;)

A ještě jedna věc - Matta vpodstatě při životě udržuje vědomí, že má Niv, ale on ji vlastně nemá! :) Podle naznačení téhle části se k nějakému rozhovoru už zřejmě schyluje, proto budu trpělivá, nicméně už je na čase, by si spolu trochu promluvili. A možná trochu víc než jen trochu :D Já už se na to těším!

Takže ještě jednou - povídka se příjemně čte, doslova vtáhne do děje, je kvalitní a propracovaná a má navíc ještě to "něco", čím se mě dotkla a čím si zasluhuje desátou hvězdičku.
Přeji hodně zdaru do dalšího psaní, má očekává nejsou z nejmenších, ale věřím, že ty se s tím už nějak porveš ;)

Každý z nás může být Jedi. Stačí jen naslouchat Síle...

Skvělý díl!!!

"Ne každý, kdo bloudí, je ztracen." - J.R.R. Tolkien