Niv Ceuelasu - jedenáctá část, závěrečná

Ne, počkat! To je... to už je konec? A na co se teď mám těšit, když nebude pokračování? :D

Příběh byl zakončen opravdu velmi svérázně, zvlášt pokud přihlédneme k tomu, že navzdory tvrdému realismu nesnadného jediského života obsahoval i krásnou romantickou zápletku a nádherné scenérie dýchající klidem a mírem...
Poslední část byla velmi strhující, od začátku až do konce. Obsahovala výborně provedené dialogy, které jednak působily velmi věrohodně a také měly hluboký filozofický základ, což se mi opravdu moc líbilo (především rozhovor s Kitem Fistem). Zaujalo mě vysvětlování kodexu v ne úplně tradičním duchu; je mi totiž blízké a hodně se podobá tomu, jak kodex vnímám já.

Jediné, co trošku vytknu (trošku, poněvadž tohle záleží na osobním vkusu), je zrychlené odvyprávění konce. V kontrastu s předchozími díly, které plynuly takovým příjemným tempem, konec povídkové ságy působí téměř zbrkle.
Chválím ale epilog, ten byl perfektní.

Tak nějak mám smíšené pocity. Ne kvůli povídce, protože ta byla jako vždy skvělá, kvalitní a splnila má očekávání, ale spíš... nechce se mi s Niv loučit... :D

Každý z nás může být Jedi. Stačí jen naslouchat Síle...

Hm, to je škoda, že Niv už končí. :(

"Ne každý, kdo bloudí, je ztracen." - J.R.R. Tolkien

Niv jsem jako první povídku na tomto serveru vstřebal za dva dny, a musím vyjádřit svůj obdiv :) Výtečně jsi shrnul moje vlastní myšlenky týkající se řádu jediů, a až na výpadky asi ve dvou částech z jedenácti obdivuji tvůj výtečný sloh, který mě připoutal i k tématu, které mě v podstatě nezaujalo :D Jenom možná Niv samotná měla dostat trochu více prostoru, upřímná láska hlavního hrdiny k postavě, se kterou za celý život promluvil asi dvakrát či třikrát, vyznívá do jisté míry naivně... PS co všichni mají proti Winduovi? :D Jeden z mých nejoblíbenějších jediů (dobrá, možná jsem trochu ovlivněn hercem a jeho rolí ve smrtonosné pasti 3: "Šutr, šutr, bacha šutr! Mclaine!!!" :D )

„Nejlaskavější ze všech stvoření jsou ženy, a nejnepříjemnější taky.“
— Niccolo Machiavelli

Ako sa má hodnotiť záverečný diel poviedky, ktorá sa so mnou tiahla odvtedy, čo ma jedného pekného dňa Google priviedol na tieto stránky? V tomto mi už vyhľadávač nepomôže a so svojimi myšlienkami, značne neucelenými a nesúrodými, sa musím popasovať sám.

Neveril by som, že je to už 10 mesiacov (plus-mínus), čo som čítal prvú časť. Dodnes si pamätám, aký som bol ohúrený, nadšený, ba priam až zaskočený kvalitou toho diela. Nostalgicky na to spomínam a nostalgia bude v mojom hodnotení hrať skutočne veľkú úlohu. I keď by bolo v záujme hodnotenia, aby nehrala...

Čo na to všetko môžem povedať... Nuž, pokúsim sa zhodnotiť záverečnú časť, pretože to je asi to, čo by si od komentára čakal. Poviedka, ak odrátam epilóg, bola obsahovo relatívne krátka. Relatívne spomínam preto, že všetky podstatné časti si zahrnul a mne koniec-koncov nič nechýbalo. Nadviazal si tam, kde si minulou časťou skončil. Neudiali sa žiadne dramatické zmeny v príbehu, ani v rozprávaní. To samozrejme hodnotím kladne. Poviedka tak získala ten správny balans, rozumel som jej a zahĺbil sa do deja.

Rozprávanie z tvojho pohľadu sa mi páčilo. Príbeh dával zmysel, ako vždy si vedel vystihnúť pointu tými správnymi slovami. Najväčším kladom boli dialógy. V tých si sa počas celej Niv zlepšoval a myslím si, že najlepší výkon si podal na záver. Rozhovory s Yodom a predovšetkým Fistom pôsobili skutočne živo, vierohodne a poučne. Zapáčila sa mi filozofická stránka dialógov, ktoré mi trošku pripomínali Platónove dialógy, kde sa postavy prepracovávali vďaka rozhovor k svojim postojom a odpovediam na základné (a najdôležitejšie) otázky. Veľmi pekne si vyjadril podstatu Kódexu. Zaujal si stanovisko, ktoré sa neprikláňa na žiadnu z extrémnych strán, ale pekne vysvetľuje a "poľudšťuje" dávne pravidlá. Držal si sa svojho príbehu a svojho pohľadu na charakter postáv od začiatku do konca. Nevytváral si žiadne odbočky, ani na moment si nezaváhal. Tak má kvalitne napísaná poviedka vyzerať. Jediné, čo trochu kazilo inak vynikajúci dojem, boli občasné chyby (zabudnuté čiarky, bodky).

Čo už mi tak zrejmé nebolo, boli niektoré Mattove myšlienkové pochody. Z toho, čo som si pamätal, Matt často nesúhlasil s názorom Rádu a mal som zato, že jediní, kto ho ešte držia v Ráde boli Niv a Juren. Myslel som si, že tvoja hlavná postava neustále bojuje so svojím osudom a s pravidlami, ktoré chtiac-nechtiac musela dodržovať. Táto časť poviedky ma však chcela rýchlo vyviesť z omylu. Niv, ako postavu, som pokladal za jasný, svetlý bod, ktorý mal Matta viesť k vnútornému mieru, ktorý mu Rád "zničil". Tentokrát si všetko otočil a predstavil si nám Niv ako hlavného spúšťača všetkých problémov. V tom by nebolo nič zlé, mne však zmena prišla príliš rýchla. Ak by som si porovnal Matta z prvých 4 častí a tejto poslednej, bol si som svedkom veľkej zmeny v myslení. Táto zmena však opäť nie je vôbec zlá a práve naopak je skôr logická a veľmi zaujímavá na úvahu.

Taktiež musím spomenúť istú udalosť, ktorá v tvojom opise pôsobila trochu nelogicky, i keď po dočítaní ďalšej pasáže sa jednoducho vysvetlila. Napísal si, že Abama kryl Matta... Avšak, ak niekto niekoho kryje, neznamená to skôr, že jeho tajomstvo neprezradí? O pár viet skôr si napísal, že Abama povedal všetko Yodovi - to sa slovom "kryť" trochu rozchádza. Je to však len drobný detail, ktorý napriek svojej drobnosti trochu vadil :D Keby si bol použil iné sloveso (napr. pomôcť), dávalo by to razom zmysel.

Čo mi tiež vŕta v hlave, je tvoja predchádzajúca poviedka s názvom Jeskyně. Čítal som ju a značne ma zaujala. Vedel som, že si z nej vychádzal, avšak vtedy som ešte nedokázal úplne pochopiť všetky udalosti vedúce k deju v jaskyni. Nemôžem však povedať ani to, že je to teraz už zrejmé. Podľa poviedky som si vtedy priraďoval Niv z Jeskyně k Niv Ceuelasu. Nielen rozdielne priezvisko však vo mne vyvoláva ďalšie otázky. Chcem sa teda spýtať: Je poviedka Jeskyně nejakým spôsobom stále prepojená s Niv Ceuelasu? Alebo si si len požičal mená a vytvoril nový príbeh s charaktermi, ktoré si mal predtým už rozvinuté?

Nuž, a to je k samotnej poviedke asi všetko. Ako som však spomínal v úvode, nostalgia zohrá ešte veľkú rolu. Nedá mi to... jednoducho musím napísať ešte pár slov o celej Niv. Bolo to naozaj úžasné a emočne nabité dielo. Už asi navždy budem držať v pamäti spomienky na čítanie prvých častí. Možno neboli dokonalé, respektíve si sa neustále zlepšoval, ale nostalgia u mňa zohrala tú rolu, že tie časti považujem za niečo výnimočnejšie. Odvtedy si však robil ďalšie kroky, ďalšie experimenty, pri ktorých si využíval aj iné zo svojich schopností. Prvé poviedky si kládol s dôrazom na prchavé city a pocity. Ako impresionista 19. storočia si opisoval farby oblohy, šumenie vetra, prelety vtákov, city, ktoré to pozorovanie vyvolalo, prírodu a tak ďalej. Boli to krásne citové výjavy, ktoré mi boli neskutočne blízke a ktoré som si doslova zamiloval.

Neskôr, povedzme od 4. časti, bolo možné pozorovať zmeny. Od láskavých, prchavých momentov si sa dostával čoraz viac do filozofickej polohy, kde si predstavoval svoje myšlienky o Ráde a živote všeobecne. Bolo to opäť výnimočné, výborne napísané, avšak tentoraz precítené iným spôsobom. Tohto rozprávania si sa držal dlhšie. Z opisov si sa (ne)dobrovoľne presunul na dialógy. Tie, ako som spomínal, si časom dotiahol na vynikajúcu úroveň. Tvoje podanie rozhovorov bolo také reálne, že aj človek, ktorý by sa za fanúšika Star Wars nenazval, by dokázal hravo pochopiť postavu a jej myšlienky. Niv (ako poviedka) sa zásadne zmenila.

A tým by som sa dostal až k poslednej časti. Urazila sa dlhá cesta a je pre mňa priam nemožné ju celú zrekapitulovať. Trvalo by to dlho a výsledok by nestál zato. Sám vieš, čo sa zmenilo a ako sa to zmenilo. Každopádne si niečo mohol vytušiť už aj z komentárov pri poviedkach. Myslím si, že by sa úvodné a záverečné časti nemali porovnávať. Ak si uvedomím, ako sa zmenil charakter celej poviedky, nie je možné o tom objektívne vypovedať. Tvoje záverečné rozprávanie patrilo medzi "temnejšie" diela. Blížilo sa rozuzlenie príbehu, ktoré bolo sprevádzané napätím, očakávaním a tomu pridruženým emóciám. Kým spočiatku som čítal príbeh mladého chlapca, ktorý stratene blúdi po svete a hľadá krásu, na konci som spoznal muža, ktorý bojoval na hrane medzi dvoma svetmi a za lásku, ktorú nikdy nemohol mať. Kým úvod prinášal pasáže, ktoré dušu človeka "pohladia", záver dušu človeka "roztrhal". Bolo to úžasné čítanie a som nadšený, že som vydržal s týmto dielom celý ten čas.

Verím, alebo skôr dúfam, že časom prinesieš opäť niečo podobne krásne. Bude nesmierne ťažké prekonať, či sa aspoň vyrovnať tomu, čo si stvoril a touto prácou aj ukončil. Ak to však niekto dokáže, budeš to ty a ja len dúfam, že budem môcť byť opäť pritom. Za celú tvoju snahu som ti nesmierne vďačný, pretože ma tvoja práca akýmsi zvláštnym spôsobom obohatila, prinútila zamýšľať sa a v neposlednom rade to bolo aj tvoje pričinenie, prečo som sa vôbec odvážil niečo napísať. Ak si dobre spomínam, môj prvý komentár na tomto webe bol adresovaný tebe... Jediné, čo by som si mohol vyčítať je to, že som nebol schopný sa vyjadriť ku každej tvojej práci. Tvoje diela sú komentárov hodné a určite sa na tom nič nezmení ani v budúcnosti. Snáď sa budem môcť tešiť na ďalšie tvoje počiny. Ostáva mi len zaželať Ti veľa šťastia a dobrých nápadov do nového písania. Titul "Autor kvalitných poviedok" si určite zaslúžiš a Niv Ceuelasu je toho krásnym dôkazom.

Ešte raz ďakujem za poviedku.

K Niv naposledy - PredsaJa.