Obyčejný život Vinstona Glicka

Je to pěkný, ale místo "kurva" jsi mohl dát třeba "lehká děva" :P
+
Cože? Ne, ne, ne! To bude mejlka, váženej! Já nikdy nic takovýho neudělal!
„Důkazy hovoří proti vám.“
Jaký důkazy? Vždyť jsem žádný nenechal!
(y) :D

A cup of tea is prepared faster when you're burning in hell.

Dobrá poviedka. Rýchlo ma vtiahla do deja a dokázal som sa vžiť do Vinstona.
Tiež sa mi páči druh humoru, ktorý si použil.
K tým vulgarizmom: myslím si, že bolo nevyhnutné ich použiť v poviedke, aby si nám dokázal lepšie vykresliť osobnosť hlavnej postavy. Mne osobne tam neprekážali.

Poviedku som nakoniec ohodnotil deviatimi hviezdičkami (hoci som uvažoval aj nad desiatimi).

"Obi-Wan... there is good in him… I know. I know there is… still…" ―Padmé Amidala's final words

Tak po přečtení této povídky jsem zprvu měla smíšené pocity a upřímně jsem nevěděla, co si o ní myslet. Dost mě zaskočila, ale zároveň něčím velmi zaujala. Proto jsem naznala, že bude lepší, když si to nechám uležet v hlavě a vyjádřím se později. Druhý den jsem si povídku přečetla znovu a musím uznat, že je svým způsobem geniální. Opravdu. Už jenom ten úvod - první věta nádherně malující poklidný výjev čtenáře uvede v očekávání překrásného příběhu, snad i dojemného a velkolepého. Hned druhá věta nás ale okamžitě vyvede z omylu, a to prudkým nárazem drsné reality. Kdepak, nebude žádná krása, romantika a západy slunce, ale realita ve své snad nejsyrovější formě! :D

A v tom je tahle povídka tak geniální. Je to nezkreslený obraz nezkresleného života těch nejobyčejnějších lidí, tak obyčejných, až jsou ve své obyčejnosti neobyčejní.
Líbí se mi celková koncepce povídky, kdy Vinston Glick vypráví zrovna to, co ho napadne. Ty myšlenkové pochody jsou dokonalé; přesně takhle se nám to obvykle mele v hlavě :D
Vulgarismy jsou dle mého názoru taktéž na místě. Výborně totiž doplňují atmosféru vyprávění a charakter hlavní postavy. Na povídce bych nezměnila ani slovo, její koncepce je mimořádně věrohodná a (jak už jsem psala) geniální.

Jenom jednu věc nechápu - většina literárních děl má v čtenáři buď vyvolat nějaké emoční pohnutí, nebo ho o něčem poučit, vzdělat, pobavit, případně ovlivnit jeho názor. Jaké poslání má ale tahle povídka? Co tě vedlo k tomu ji napsat? Jaký si z ní máme vyvodit závěr? :)
Dlouho jsem přemýšlela, jestli mám zvolit 9 nebo 10 hvězdiček, protože tahle povídka by si snad díky originalitě a způsobu sepsání tu desátou hvězdičku i zasloužila, nicméně tu si nechávám pouze pro ta nejepičtější a nejpatetičtější díla, která chytí za srdce (jako třeba Niv :)), a to je důvod, proč jsem nakonec zvolila 9, ale i tak - klobouk dolů! ;)

Každý z nás může být Jedi. Stačí jen naslouchat Síle...

Po dlhšej dobe mám znova čas prečítať si nejaké poviedky a možno aj napíšem zopár komentárov. A začnem práve týmto dielom - poviedku ako takú som si prečítal už pár dní po tom, ako sa tu objavila. Mal by som teda hodnotiť (alebo skôr uvažovať) o niečo rozvážnejšie, na druhú stranu pravdepodobne nebude mať môj komentár veľký prínos už len kvôli stručnosti a taktiež aj časovému hľadisku (keďže toto píšem asi dosť oneskorene a o nejakom vplyve na tvoje písanie by sa dalo pochybovať).

Ako čitateľ som mal možnosť prečítať si všetky tvoje poviedky, ktoré si na tomto webe uverejnil. Ja osobne rozdeľujem tvoje poviedky na tie "vážne" a "experimentálne" (názvy si nevšímaj - nič kreatívnejšie som vymyslieť nedokázal). Pri vážnych poviedkach - Niv, Jeskyne - využívaš vystavané opisy, rozumné dialógy, rozvíjaš vnútorný svet postáv. Páči sa mi tvoja práca so slovami, ktorá je ukážková a zároveň vysoko hodnotím aj snahu o prenos tvojich myšlienok na čitateľa. Snažíš sa ponúknuť myšlienku, predať odkaz, a darí sa ti to.

Na druhú stranu si tu mal poviedky typu Master Jedi Strikes Back, Hrozba, Underground, ktoré pôsobili inak. Mával som pri ich čítaní dojem, že si jednoducho upustil uzdu svojej fantázii a písal si snahou vyjadriť sa inak - vtipne, surovo alebo radikálne, často sa to však miešalo. A práve tu pretnem minulosť so súčasnosťou. Ak si dobre spomínam, väčšinu tých poviedok som aj hodnotil komentárom. Myslím, že som to opísal niečím ako malá "rebélia" alebo snaha o odčlenenie. Práve pri tých tvojich dávnejších pokusoch som vytýkal jednu vec - harmóniu (alebo súlad) motívov. Tvoje poviedky zneli často nevyrovnane, chýbal im balans a nadhľad. Inak povedané, a to môžem povedať takmer jednoznačne po prečítaní tejto poviedky, chýbali skúsenosti. Nielen vo forme písania, či využívaní svojho typického prejavu, ale predovšetkým si vyspel myšlienkovo.

Na tvojich prácach sa mi páčia dva aspekty:
a) poučenie sa z chýb a neustále napredovanie
b) ten paradox, že autor, ktorý napísal poviedku Niv Ceuelasu, dokázal napísať aj túto - brilantné a často nevídané

A teraz konkrétnejšie (a stručne) k samotnej poviedke. Bola jedným slovom výborná. Skvele vyladená, s úžasnou atmosférou, ktorú si dokázal udržať od začiatku do konca. Neprechádzal si z extrému do extrému, ale držal si sa presne vymedzenej jednej témy, ktorú si rozvíjal a perfektne vybalansoval. Nádych miernej surovosti bol priam vítaný, humor skĺzaval až k čiernemu, ale stále sa držal v rovine príjemnej zábavy, ktorá azda vyhovuje každému. Práca so slovnou zásobou ťa jednoducho zdobí, tam nie je potrebný žiadny ďalší komentár.

Posledná vec, ktorej sa chcem bližšie venovať je samotný príbeh. Síce sám tvrdíš, že si konkrétny cieľ nemal, ja som to vnímal inak. To, čo som si z poviedky odniesol, sa nemusí zhodovať s tvojím zámerom, na tom však veľmi nezáleží - podnietil si moju fantáziu a to znamená, že tvoja "misia" bola úspešná. Čítanie tvojej poviedky mi veľmi pripomínalo nedávny stav a prakticky aj súčasný (možno budúci) v našom svete po kríze v 2008. Finančná a ekonomická kríza sa postupne preliala aj do iných oblastí a zasiahla celú spoločnosť čo do štruktúry, tak aj do hodnôt, ktoré v súčasnosti pokladáme za tie správne, hodné nasledovania alebo spoločensky prospešné. Tvoja poviedka mi pripomenula pohľad na život jednoduchých ľudí... nie vo svete Star Wars, ale u nás. Tvoj obraz bol jednoduchý, drsný a neuveriteľne trefný. Nemyslím si, že má cenu to viac rozpisovať a hádam chápeš, čo som tým chcel naznačiť. Pre mňa bola tvoja poviedka mierne satirickým, ale hlavne ironickým pohľadom na život jednoduchých ľudí s ich problémami a "riešeniami". Možno si teraz povieš, že si poviedku vôbec nechcel viesť tou cestou, ktorú som opísal, ale ja som ti za tento pohľad vďačný.

Tá kombinácia humoru, drsnej reality a tvojho jedinečného štýlu písania vytvorila výborné dielo s triezvym pohľadom na svet a jeho problémy. Je absolútne nevyhrotená a dokonca nestranná, čo sú práve tie vlastnosti, ktoré robia z tejto poviedky niečo výnimočné a myslím si, že je to aj to, čo tvojím predchádzajúcim poviedkam z tohto žánru chýbalo. Teraz si to však našiel a využil. Tiež musím dodať, že paradoxne táto poviedka obsahovala azda najsurovejší štýl tvojho písania s mnohými vulgarizmami, na druhú stranu pôsobila tiež vyrovnane a nenásilne. Ako autor si sa nesnažil prikláňať sa na stranu hlavnej postavy, ale ani si ju otvorene nekritizoval. A ako by som to zhrnul? Veľmi jednoducho - toto sa ti podarilo!

Hneď po prečítaní som poviedke udelil 10* a tento stav nehodlám meniť. Čo doplním je len moja vďačnosť za poviedku a to, že ti budem, ako obyčajne, držať palce do ďalšieho písania. Na tento typ krátkych poviedok by som si aj zvykol... doteraz som ťa bral "len" ako toho, kto napísal Niv Ceuelasu - čiže autora, ktorý dokáže skĺbiť cit, rozum a slová do tých najneobyčajnejších podôb.

PS: Poslednú Niv som ešte nečítal, ale určite si na ňu čas nájdem. Som zvedavý, čo vo mne vyvolá ten prechod z tejto "polohy" do úplne inej.