Star Wars Jedi: Fallen Order má první gameplay video.
Měli jsme příležitost vidět Star Wars Jedi: Fallen Order v pohybu. Dnes večer v průběhu E3 2019 nastoupili herní vývojáři a přední tváře Respawnu s představením prvního gameplaye spolu s ujištěním oficiálního data vydání. více »
Máme oficiální data nových Star Wars filmů!!!
Na Twitteru zveřejnili přibližné termíny vydání filmů od dnešního dne až do roku 2025. Nebudeme tedy muset čekat jako mnozí fanoušci deset nejistých let, jako dělí Star Wars VII: Síla se probouzí (2015) od Pomsty Sithů (2005). více »
Zemřel Peter Mayhew, legendární Chewbacca
Smutnou skutečností se stalo, že náš svět opustil herec Peter Mayhew, který si zahrál legendárního a všemi oblíbeného co-pilota Chewbaccu. více »
Star Wars Jedi: Fallen Order a VR Vader: Immortal
Dnešní informace se týká připravované hry od studia Respawn Entertainment, která nese název Jedi: Fallen Order. více »
Teaser trailer k epizodě IX
Na Star Wars Celebrations byl představen teaser trailer k epizodě IX více »

Poslední hrdinovia

Reklama
Autor: Mate
Přidáno:11. Srpen 2014 - 19:00
Přihlásit se k odběru

„Separatisti boli bezpodmienečne porazení! Vojna skončila! Jediské povstanie bolo pre nás tou poslednou skúškou – posledným vzdychom síl temnôt! A práve teraz, keď nechávame túto temnotu navždy za nami, dovoľme, aby vyšlo slnko a začal nový deň! Nech začne ráno Republiky!

Nikdy viac nebudeme znovu rozdelení! Nikdy viac sa sektor neobráti proti sektoru, planéta proti planéte, brat proti bratovi! Sme jeden národ! Nerozdeliteľný!

Aby sme však zabezpečili, že navždy budeme držať spolu, že navždy budeme hovoriť jedným jazykom a konať spoločnou rukou, Republika sa musí zmeniť. My sa musíme zmeniť! Musíme rásť a rozvíjať sa! V posledných ťažkých a temných časoch, keď sme napriek všetkému dokázali ostať silní a jednotní, sme sa v skutočnosti stali impériom. Pomenujme sa teda tak! A preto v záujme zaistenia trvalej bezpečnosti a stability bude Republika reformovaná na Prvé galaktické impérium!“

– najvyšší kancelár Palpatine za búrlivého potlesku počas Deklarácie Nového rádu


18,5 BBY; Imperiálne centrum (bývalý Coruscant);


„Obávam sa, že už neostáva mnoho toho, čo by sme teraz mohli urobiť. Už je príliš neskoro na to, aby sme niečo podnikli. A navyše by to bolo veľmi nebezpečné,“ povedal potichu Bail Organa, odpil si zo svojej šálky a v nechuti stiahol líca. Bolo málo miest na Imperiálnom centre, kde dokázali belsavickú kávu pripraviť tak, ako ju mal rád. Kantína u Pini'iu rozhodne nepatrila medzi jedno z nich.

„A čo založenie aliancie, ktoré sme plánovali pred koncom vojny? Nemohli by sme sa k tomu plánu vrátiť?“ opýtal sa šeptom Poleos Fi'ta, vysoký caamaský senátor so štíhlym telom, pokrytým zlatkavou srsťou. Bail pripravený odpovedať otvoril ústa–

Mon Mothma ho však predbehla: „To by v tejto chvíli nemalo žiaden význam. Už zďaleka nemáme takú dobrú podporu medzi ostatnými senátormi ako niekedy. Za našu vec by sa nepostavilo dostatočné množstvo ľudí a Impérium by nás prevalcovalo.“

Sedeli za okrúhlym stolom v kúte zaostalej kantíny v nižších poschodiach planetárnej zástavby a usrkávali si zo svojich nápojov. Už sa to ani zďaleka nepodobalo stretnutiam Lojalistického výboru, ktoré prebiehali počas Klonových vojen. Navyše senátori, ktorí sa občas zišli okolo Baila Organu či Mon Mothmy, už nepovažovali samých seba za lojalistov. Skôr sa na seba pozerali ako na skupinku starých známych, ktorí si radi posedeli na kávičke a posťažovali sa na nespravodlivosti nového systému.

Bail mal vo vrecku svojho obleku aktivované malé zariadenie, ktoré sa nápadne podobalo komlinku, ale plnilo úplne iný účel. Vysielalo do svojho okolia s polomerom štyroch metrov rušivé vlny, ktoré zabraňovali prípadným odpočúvacím prístrojom správne pracovať. Pre každý prípad. Časy sa zmenili a človek si už nemohol byť ničím istý ani v starých a málo navštevovaných kantínach. Hovorilo sa, že na Imperiálnom centre mal uši aj durabetón. Práve preto sa senátori nemohli stretávať vo svojich apartmánoch či kanceláriách. Hoci by sa to na prvý pohľad mohlo zdať bezpečnejšie, opak bol pravdou. Byty senátorov boli sledované Imperiálnou tajnou službou. Vládna štvrť bola plná holokamier a pochodujúcich stormtrooperov. Cisárovi služobníci mali oči všade a ak by si všimli, že niektorí členovia Senátu sa spolu stretávali omnoho viac, než by sa na kolegov patrilo, mohli by pojať podozrenie.

„Väčšina tých senátorov, ktorí počas Klonových vojen oponovali Palpatinovej politike, je teraz vo väzení alebo na predčasnom dôchodku. Sám cisár označil všetkých, ktorých podpisy ostali na Petícii 2000, za vlastizradcov,“ povedala Mon Mothma.

„A práve tých ľudí by sme teraz potrebovali najviac,“ skonštatoval Poleos a spojil svoje trojprsté ruky dohromady.

Petícia 2000 bola posledným pokusom senátorov odobrať Palpatinovi výnimočné právomoci a vrátiť ich späť do rúk Senátu ešte počas vojny. Skončila však veľkým neúspechom, pretože hneď po tom, ako ju predniesli najvyššiemu kancelárovi, sa ľudia, ktorí ju podpísali, začali záhadne strácať. Mnohí ďalší boli z toho vystrašení, a preto z nej svoj podpis radšej stiahli. Medzi nimi boli aj Bail, Mon Mothma či Poleos Fi'ta. Petícia sa stala len zbytočným papierom a tých pár senátorov, ktorých mená na nej ostali, bolo zatknutých hneď na druhý deň po zreformovaní Republiky na Impérium.

„A nezabúdaj,“ zašepkal Bail Caamasimu, „že ak by sme založili alianciu, potrebovali by sme mať na svojej strane nielen senátorov, ale aj ľud. Čo je práve teraz nemožné. Obyvatelia, tak bývalej Republiky, ako aj bývalej Konfederácie, sa tešia, že vojna skončila, bez ohľadu na to, kto vyhral. Nechcú byť súčasťou ďalšej politickej roztržky a ťažko by podporili hnutie podobné separatistom. Chcú si hlavne pokojne žiť svoje životy bez toho, aby sa cítili ohrození a bez toho, aby sa museli báť, že na nasledujúci deň by mohli prísť o svoje domovy. Impérium im ponúklo pocit bezpečia, a preto sú spokojní. Zatiaľ.“

Zvyšní dvaja senátori súhlasne prikývli. „Ale to nebude trvať večne, tým som si istá,“ povedala potichu Mon Mothma a naklonila sa ponad stolík. „Palpatine už začal zosilňovať svoj stisk nad planétami Vonkajšieho okraja, ktoré kedysi patrili Konfederácii a ktoré sú obývané hlavne nehumanoidmi. Práve tam by sa mohla vznietiť iskra nespokojnosti a odtiaľ sa rozšíriť do celej galaxie.“

„To ale môže trvať celé desaťročia,“ namietol Poleos a pokrútil hlavou.

„Trpezlivý musíme byť, kým sa bahno neusadí a voda nestane čistou,“ riekol poučne Bail.

„Očividne si bol príliš dlho vystavovaný slovnej zásobe majstra Yodu,“ odvetil mu na to Caamasi. Všetci traja sa pousmiali. Bol to však len nútený úsmev. Nikto z nich už dlhý čas nemal možnosť skutočne sa zasmiať od radosti či šťastia. Boli príliš zdeprimovaní a frustrovaní zo situácie, do ktorej sa galaxia dostala. Cítili sa len ako bezmocné figúrky.

„Ach,“ povzdychla si Mon Mothma. „Kiežby tu len majster Yoda bol. Múdrosti nazbierané za viac než osemsto rokov jeho života by sa nám teraz vážne hodili.“

Poleos znížil svoj hlas na minimum, až sa na chvíľu zdalo, ako by len naprázdno otváral zobák. „Neviem, či ste už o tom počuli, ale hovorí sa, že majster Yoda je stále nažive. Vraj utiekol do vyhnanstva.“

„O tom nič neviem,“ zaklamal Bail a odpil si z kávy, aby zakryl rozpaky na svojej tvári. „Ale ak by sa nejakému Jediovi podarilo prežiť cisárovu čistku, tak práve jemu.“

A Obi-Wanovi, dodal v duchu alderaančan. Hoci Mon Mothma a Poleos patrili medzi tie osoby, ktorým dôveroval najviac, nehodlal im odovzdať žiadne informácie o Yodovom osude. Síce si bol istý, že by si to nechali pre seba, nechcel im hovoriť viac, než potrebovali vedieť. Nehodlal vystaviť majstra Jedi zbytočnému riziku.

Yoda a Obi-Wan boli pravdepodobne jedinými bytosťami, ktoré mohli naučiť jeho dcéru spôsoby Jediov. Anakinovi potomkovia sú našou jedinou nádejou na lepšiu a svetlejšiu budúcnosť, povedal mu Yoda, keď opustil Tantive IV na Dagobahu. V stávke bolo príliš mnoho na to, aby svojho starého priateľa mohol prezradiť.

Caamasimu zapípal komlink. „Ospravedlňte ma,“ povedal Poleos a vytiahol komunikačné zariadenie z vrecka plášťa. Keď sa však pozrel na malú obrazovku, na moment znehybnel, a potom si zaboril hlavu do dlaní. „Och nie.. nie, nie, nie... moja žena.. moja žena.“

„Čo sa deje?“ opýtala sa ho starostlivo Mon Mothma. Caamasi so slzami v očiach pokrútil hlavou. Chvíľu len bez slov sedel, potom prudko vstal a povedal: „Musím ísť.“

„Sme tvoji priatelia. Zdôver sa nám. Môžeme ti pomôcť. Tak čo sa stalo?“ Poleos zaváhal, potom však položil komlink na stôl. „Prečítajte si to. Správa od mojej ženy z Caamasu...“ Bail pevne uchopil zariadenie, pozrel sa naň a-

Pri čítaní slov na obrazovke sa mu zakrútila hlava. Zrazu mal pocit, že svet vôkol neho tvorila iba šedá hmla. V správe bolo napísané: „Poleos, zlatko, stovky lodí bezdôvodne zaútočili na Caamas. Všetko horí a naši ľudia umierajú. Rušia naše vysielanie, a preto sa bojím, že keď si túto správu prečítaš, bude už neskoro. S našou dcérkou sme sa ukryli v tajnom podzemnom úkryte v Západnom vrchu. Mám strach. Zachráň nás.“

Senátor z Alderaanu nejasno vnímal, ako sa mu Mon Mothma naklonila ponad rameno na displej komlinku a zdesene zhíkla. Potom začul, ako sa dvere kantíny otvorili – mal však pocit, ako by sa to dialo v úplne inej galaxii.

Bail, Bail... prichádzal k nemu tichučký hlások. Ozývalo sa to len v jeho hlave alebo–?

„Bail!“ Štuchanec do pleca a prísny tón v hlase Mon Mothmy ho vytrhli z chvíľkovej letargie. Chandrilská senátorka kývla hlavou smerom k baru. Tam s devaronianským barmanom debatovali dvaja–

Stormtrooperi.

To už snáď ani nemohlo byť horšie, pomyslel si alderaančan.

Ale mohlo. A aj bolo. Devaronian za pultom vztýčil ruku a ukázal prstom k nim trom.

No super...

Imperiálni vojaci v bielych brneniach si začali raziť cestu k ich stolíku. Za pár sekúnd už stáli pred troma nevinne sa tváriacimi členmi Senátu.

„Senátor Fi'ta,“ vyštekol stormtrooper s hodnosťou poručíka, mieriac blasterom na Caamasiho.

„Áno?“

„V mene Impéria, ste zatknutý.“

„Nemáte právo!“ vykríkol na neho Bail. Mal takú zlosť zo všetkých nečakaných udalostí, ktoré sa v posledných chvíľach udiali, že si ani neuvedomil, kedy vstal z kresla a zaujal miesto medzi Caamasim a vojakom.

„Ale máme, senátor Organa. Vy sa do toho nemiešajte. Práve ste spolu so senátorkou Mon Mothmou videní v spoločnosti kolaboranta a zradcu. Ak neustúpite, pôjdete s nami aj vy dvaja.“

„Chcem vidieť zatykač,“ zasyčal na neho Bail plný hnevu.

„Fix, ukáž im ho,“ zvolal stormtrooper na svojho druha za sebou. Vojak podal Bailovi datapad, ktorý si alderaančan následne dobre prezrel. Bolo to právne nariadenie s rozkazom zadržať Poleosa Fi'tu za vlastizradu. Na jeho spodku mal podpis sám cisár.

„Teraz nám choďte s cesty. Fix, ty nasaď Caamasimu putá.“

Bail sa ani nepohol. Mal sto chutí stormtrooperovi jednu vraziť.

„Nič tým nedosiahneš, kamarát. Nerob si zbytočne problémy,“ pokúsil sa vyriešiť situáciu Poleos. Mal pravdu. Bail s tým naozaj nemohol nič urobiť. Pocit bezmocnosti ho zožieral zaživa. Hodil datapad na zem a sadol si späť na svoje miesto.

„Bail,“ oslovil ho Caamasi prosebným tónom. „Urob mi láskavosť. Prosím, zachráň ju.“ Potom ho jeden z imperiálnych vojakov postrčil a vykríkol: „Pohyb!“ Alderaančan len mlčky sledoval, ako stormtrooperi vyviedli jeho priateľa preč z kantíny. Zakryl si rukami tvár, neschopný zastaviť slzy, stekajúce po jeho lícach. Bolo toho na neho priveľa.

***

„Senátor Organa! O minútu vstúpime do sústavy Caamas!“

„Rozumiem, kapitán Antilles.“ Bail vybehol zo svojej kajuty na mostík alderaanskej veľvyslaneckej lodi Tantive IV. Mon Mothma tam už bola, stála za veliteľským kreslom Raymusa Antillesa a sledovala scenériu hyperpriestoru. Pred tým, než opustili Imperiálne centrum, ju Bail ubezpečoval, že nebolo potrebné, aby išla s ním. Nechcel ju totiž zatiahnuť do nebezpečenstva. Ale chandrilská senátorka bola tvrdohlavá a odvážna žena. Poleos Fi'ta bol aj jej priateľom, a preto nemohla nechať jeho rodinu v ohrození, nech už sa s tým spájalo akokoľvek veľké riziko. Bail ju chápal, v tomto bol rovnaký ako ona.

„30 sekúnd.“

Alderaančan sa s rukami za chrbtom nervózne prechádzal po mostíku. V duchu si predstavoval, čo všetko ho mohlo po výstupe z hyperpriestoru v sústave čakať. Poleosova manželka spomínala stovky útočiacich lodí... ale komu patrili? Pirátom? Bývalým separatistom? Alebo nebodaj Impériu? Kto by bol vôbec schopný nejakého útoku po skončení strašného krviprelievania, ktoré sprevádzalo Klonové vojny? Kto by mal tú drzosť?!

„15 sekúnd.“

Čo ak budú aj jeho považovať za nepriateľa? V skutočnosti to bolo veľmi pravdepodobné. „Kapitán, buďte v strehu. Ak na nás budú chcieť zaútočiť, pripravte sa okamžite skočiť späť do hyperpriestoru,“ nariadil Raymusovi Antillesovi.

„Áno, pane... 5 sekúnd. 4,3,2,1.“

Za čelným priezorom sa zjavili hviezdy, potom malá šedá bodka, ktorá rýchlo nabrala rozmery planéty. Žiadne bojujúce lode. Ale planéta pred nimi vôbec nevyzerala ako Caamas. Chýbala na nej typická zeleň, ktorou caamaské lesy oplývali. Bola to len šedočierna guľa s atmosférou preplnenou prachom, na ktorej sotva mohol existovať život.

To nie. Sme tu zle, pomyslel si so zdesením Bail. Prileteli sme na nesprávne miesto.

Pozrel sa na údaje na navigačnom počítači, čakajúc, že mu potvrdia jeho predpoklad. No nepotvrdili. Na obrazovke svietilo: Caamas. Až teraz pochopil.

„Och nie,“ zavzlykala Mon Mothma vedľa neho. „Bail, kto len mohol niečo také urobiť?!“ Pozrela sa na neho v nádeji, že by jej mohol ponúknuť odpoveď. Neschopný slova len pokrútil hlavou a objal ju.

Pred nimi bol naozaj Caamas. Od orbitálneho bombardovania celý spálený na kameň. Bolo to desivé.

„Kto? Kto len mohol?“ pýtala sa znova a znova Mon Mothma, plačúc a chvejúc sa v Bailovej náruči. V galaxii existoval len jeden muž, ktorý mal aj moc, aj dostatočné množstvo lodí na to, aby dokázal zničiť celú planétu. Ten teraz sedel na tróne vo svojom paláci na Imperiálnom centre.

„Vzchop sa Mon,“ povedal jej alderaančan a nežne ju pohladkal po chrbte. „Pre Caamas už nemôžeme nič spraviť, tam dole však stále môže byť ukrytá Poleosova žena spolu s ďalšími svojimi druhmi. Musíme sa pokúsiť zachrániť aspoň ich.“ Senátorka z Chandrily si utrela slzy, pomaly sa od neho odtisla a zaujala svoje miesto za kapitánskym kreslom. „Raymus,“ povedala Antillesovi. „Namierte na planétu senzory a hľadajte známky života.“

„Už som tak urobil, madam. Všetko negatívne. Naše skenery nedokážu preniknúť cez vrstvy prachu a uhlia až k planetárnemu povrchu. Ak však niekto prežil, tak jedine ak bol ukrytý v niektorom z opancierovaných podzemných krytov. Atmosféra je po horení presýtená oxidom uhličitým a prišla takmer o všetok svoj kyslík. Caamas je neobývateľný.“ Bail vytiahol Poleosov komlink zo svojho vrecka a zavolal na komunikačné zariadenie senátorovej manželky. Tak ako očakával, signál neprešiel cez atmosféru až k povrchu planéty. „Kapitán Antilles, vezmite Tantive IV k Západnému vrchu Caamasu. Poleosova rodina sa ukryla tam.“

„Rozkaz, pane.“


Pár momentov na to už corellianská korveta krúžila okolo Západnej hory. Teda aspoň toho, čo z nej ostalo. Zeleň z nej úplne vymizla a jej vrch sa po otrasoch z bombardovania zrútil, takže teraz malo pohorie len polovičnú veľkosť. Bail dúfal, že sutiny nezasypali aj vchod do podzemného krytu. Senzory lode odmietali v prašnom a presýtenom ovzduší správne pracovať, a preto bol alderaančan odsúdený len na kričanie do Poleosovho komlinku, dúfajúc, že signál z neho prenikne až k manželke jeho priateľa. „Pani Fit'ová, ozvite sa!“ neustále opakoval. „Pani Fit'ová!“ No jeho niekoľkominútová snaha vychádzala naprázdno. Stále žiadna odpoveď. „Kapitán,“ zvolal Bail na Raymusa Antillesa. „Ešte raz obkrúžte pohorie. Ak sa nám nikto neozve–“ Chcel povedať, že opustia toto strašné miesto a pôjdu domov, ale hlas sa mu zasekol v hrdle a on to nedokázal vysloviť. Nechcel si pripustiť, že by Poleosovu manželku s dcérou nenašli. Nemohol prijať fakt, že možno prišiel neskoro a rodina jeho priateľa bola mŕtva.

Vtedy komlink zapraskal. „...uviaz... me... v kryt... ožte ná... osím..“ ozvalo sa spolu so silným šumom zo zariadenia. Bailovi poskočilo srdce. „Raymus, dokážete zamerať ten signál?“

„Môžem sa pokúsiť určiť približné miesto odkiaľ prichádza.“

„Urobte pre to maximum.“ Bail zapichol komlink do portu v lodnom počítači.

„Máme to, pane. Je pár metrov pred nami.“

„Dostaňte nás čo najbližšie k nemu!“

Korveta sa pomaly posúvala dopredu. Na zemi pred nimi sa cez hustý prach zaleskol plát červenej duraoceli. „Tam!“ vykríkol alderaančan a ukázal prstom. „To je poklop vedúci do núdzového krytu!“

Tantive IV sa zastavila a začala sa nehybne vznášať na repulzoroch kúsok nad zemou.

„Kapitán, pripravte prechodový tunel!“ skríkol Bail. Z boku lodi sa vysunulo dokovacie rameno, ohlo sa smerom nadol a vďaka silným magnetom na jeho konci sa spojilo s vchodom do úkrytu.

„Úspešne sme sa pripojili, pane,“ informoval Antilles, šťukajúc pritom do klávesnice lodného počítača. „Vyrovnávam tlak a atmosféru v prechodovom tuneli. Zapínam udržiavacie pole na jeho konci. Hotovo.“

Bail ho však už nepočúval, pretože utekal ku skrinkám v chodbe. Z jednej z nich vytiahol vzduchotesný skafander a obliekol si ho. Netušil, či dole v kryte skutočne niekto bol a či v ňom vôbec boli aktivované prístroje pre podporu života. Taktiež sa mohlo stať, že sa úkryt poškodil a vypustil svoju atmosféru na povrch, kde sa kyslík z neho spotreboval na horenie. Bolo by nerozumné a nanajvýš nebezpečné vybrať sa tam nechránený. Po chvíli už Bail schádzal po rebríku prechodového tunelu dole k poklopu. Zhora ho pozorne sledovala Mon Mothma spolu s Raymusom Antillesom. Na samom spodku tunela modro žiarilo udržiavacie pole, ktoré chránilo loď pred prípadným uniknutím alebo nebodaj vniknutím atmosféry. Caamaské ovzdušie bolo teraz pre normálneho človeka smrteľné. Nechceli nič riskovať.

Bail cez pole opatrne prešiel a postavil sa pred červený poklop. Pokrútil kolesom na jeho povrchu a preklopil duraoceľ smerom nadol. Meter pod ním bol ďalší núdzový uzáver. Chcel otvoriť aj ten, no svet vôkol neho sa zatriasol a on mal čo robiť, aby udržal rovnováhu. Orbitálne bombardovanie narušilo stabilitu planéty. Zemetrasenia sa tu museli stať rutinou. Oboma rukami uchopil koleso uzáveru a potočil ním v proti smere hodinových ručičiek. Poklop sa so zaškrípaním otvoril a alderaančan už hľadel len do čierno čiernej tmy. Aktivoval dva svetlomety na svojej helme a zliezol po rebríku na úplné dno tmavej miestnosti. Blikajúce údaje na priezore jeho prilby mu ukazovali informácie o stave ovzdušia vôkol neho. Tlak bol v norme, percento kyslíka tiež. Vydýchol si.

Poriadne sa rozhliadol po miestnosti a napätie, ktoré posledné hodiny obracalo jeho vnútornosti naruby, sa uvoľnilo. Zo zeme vstalo viac než desať Caamasiov, celkom jasne živých. Tí sa od radosti vrhli na svojho záchrancu, aby ho objali.


***


Bail Organa až teraz dokázal oceniť výhodu toho, že mal na Tantive IV jedenásť voľných kajút. Všetkých trinástich Caamasiov – vrátane Poleosovej manželky a dcéry – , ktorých zachránil, v nich vedel bez problémov ubytovať. Na lodi panovala ponurá atmosféra. Lekársky droid 2-1B prechádzal z miestnosti do miestnosti a ošetroval popáleniny či zlomené končatiny. Žiaden Caamasi našťastie nebol vážnejšie zranený. Teda aspoň fyzicky nie. Psychickú ranu, ktorú všetci utŕžili, nezahojí žiaden liek na svete. Bail mal v pláne odviezť všetkých na Alderaan. V utečeneckom sektore na Južných ostrovoch bolo množstvo voľných bytov, v ktorých by mohli Caamasiovia začať nové životy. Domov im to však nevráti, bolo to ale to najmenej, čo pre nich mohol urobiť.

Poleosova manželka dala Bailovi súradnice ďalších štyroch núdzových krytov na planéte. Na mieste jedného z nich však našli už len kráter od bombardovania a zvyšné tri boli prázdne. Teraz Tantive IV stúpala hore atmosférou a mierila preč z Caamasu.

„Kurz na Alderaan nastavený, senátor Organa.“

„Dobrá práca, kapitán.“

„Prechádzame na nadsvetelnú rýchlosť.“ Raymus Antilles k sebe pritiahol páku ovládajúcu hyperpohon a Bail zo sedadla kopilota sledoval ako sa hviezdy za priezorom zmenili na čiary, až nakoniec úplne zmizli.

Nemohol prestať myslieť na hrôzu, ktorú práve nechali za sebou. Už vo chvíli, keď prileteli na Caamas, mal svoju teóriu o tom, kto bol za útok zodpovedný. A keď mu Poleosova manželka povedala, že obrovské lode, ktoré zbombardovali planétu, mali zospodu tvar rovnoramenného trojuholníka, už ho viac ani nenapadlo dávať katastrofu za vinu niekomu inému než Impériu. Len ich nové hviezdne deštruktory z Kuatských lodeníc sedeli na ten popis.

Bail tiež tušil, prečo cisár rozpútal takú masovú genocídu. Caamasiovia boli jedným z najstarších národov v galaxii, mali hlboké sklony k umeniu, boli veľmi mierumilovní a oplývali veľkou inteligenciou. Podľa dávnych spisov bol práve Caamas tou planétou, kde z vedomostí starých mudrcov vznikla demokracia. Údajne sa od jeho obyvateľov učili základy morálky aj samotní Jediovia. Ich ideológia bola založená na rovnoprávnosti a spravodlivosti – teda bola úplným protipólom k tej imperiálnej. Nebolo žiadnym tajomstvom, že potom, čo sa Palpatine prehlásil za cisára, sa na Caamase začali búrlivé protesty. A ak by malo niekde začať povstanie proti Novému rádu, bolo by to nepochybne tam. Pre takúto planétu – pre takýto národ – v Palpatinovom Impériu nebolo miesto. Bailovi sa z toho dvíhal žalúdok. Od prvých momentov po skončení Klonových vojen vedel, že Impérium bolo zlé. Nikdy ho ale nepadlo, že v záujme zabezpečenia svojho neohrozeného vládnutia by sa mohlo dopustiť až takýchto ohavných zverstiev.

Cisár sa k útoku určite neprihlási a v holonetovových správach ovládaných Imperiálnou tajnou službou nepadne o Caamase ani slovo. Palpatine nechá ľudí tápať, šepkať si, počúvať zvesti a hlavne sa báť. Nechá ich žiť v obavách z toho, že ak nespravia to, čo Impérium od nich požaduje, ich domov bude ďalší na rade. Pretože toto bol Nový rád. Žiadna vláda ľudu. Ani vláda prostredníctvom sily. Ale vláda prostredníctvom strachu z požitia sily samotnej. Bolo to Impérium, ktoré si bralo všetko, a nikto ho pri tom nedokázal zastaviť. Teraz už Bail chápal aj zatknutie Poleosa. Cisár jednoducho musel doviesť svoju čistku k dokonalosti a zbaviť sa každého jedného Caamasiho.

Civilizáciu to posunulo o tisícky rokov dozadu. Všetko, čo sa Jediovia, senátori a mnohé ďalšie osobnosti snažili vybudovať pre dobro celej galaxie, bolo v jedinom okamihu zničené. A to bol len začiatok.

Bail pokrútil hlavou. On to tak nenechá. Nedovolí, aby ďalšie svety dopadli ako Caamas. Bude bojovať z celých svojich síl, aby udržal hlas demokracie nažive. Bude získavať na svoju stranu človeka po človeku, bytosť po bytosti, pretože vedel, že v galaxii ešte stále ostali tí dobrí. Bude stáť za tým, čomu veril, aj ak by ho to malo stáť život.

Ohodnoťte povídku:
Podrobné statistiky...
10 hvězd
5 hlasů
9 hvězd
0 hlasů
8 hvězd
0 hlasů
7 hvězd
0 hlasů
6 hvězd
0 hlasů
5 hvězd
0 hlasů
4 hvězdy
0 hlasů
3 hvězdy
0 hlasů
2 hvězdy
0 hlasů
1 hvězda
0 hlasů