Imperialna Špeciálna jednotka: Časť 1. Začiatok 1/2

Vojenská Akadémia, Carida, Budova C, slávnostná sála.

Slávnostná sála bola priestranná trojposchodová miestnosť veľmi veľkých rozmerov. Na stĺpoch viseli vlajky Galaktického Impéria. Vlajky voňali čistotou a aj ich farba ukazovala jasne, že boli zavesené len pred pár hodinami. Ubehlo len zopár dní od zmeny Rádu. Sál sa využíval najme na slávnostné udalosti, ako napríklad príjmanie a pretrieďovanie nových rekrutů a študentov, ale mala aj svoju zlú stránku. Využívala sa ako miestnosť súdneho konania voči previnilcom. A to či už tým čo tu študovali a pripravovali sa na to vstúpiť do armády, alebo aj posádkam priradeným k sektoru. Na stenách viseli holozánamy, s fotkami a identifikáciami významných študentov a rekrutů, ktorý viac než úspešne absolvovali akadémiu. Niektoré svietili menej jasno, lebo tí čo na nich boli zaznamenaný už sú mŕtvi. V týchto prípadoch boli priradené dátumy a miesto smrti, ak nastala počas vojenskej akcie tak aj jéj meno.
V sále bolo mnoho ľudí, veľká časť v uniformách, dokonca si takúto príležitosť nemohol nechať ujsť ani Moff sektoru. Pozdĺž stien stáli v zbroji klonový vojaci, boli skoro také isté, aké sme užívali pri tréningu. Uprostred sály stálo cez dvesto mužov a žien v úhľadných radoch. Pred nimi stáli tréneri výcviku, či už z výcviku riadenie vesmírnych lodí, alebo pozemných vozidiel, boja v rôznych prostrediach, alebo aj schopnosti prežiť v čo najmožnejších a najnemožnejších prostrediach a situáciách. Týchto dvesto rekrutou a študentov práve dokončilo svoje výcviky a skúšky minimálne chválitebne aby boli ocenený a pridelený na svoje nové pracoviská v Vojnovej Mašinérii Galaktického Impéria. Zároveň túto situáciu využijú na ukážku prototypu novej zbroji pre vojakov, ktorá má nahradiť, momentálne používané zbroje využívané armádou počas Klonových vojen.
Chýbali tu ale dvaja, ktorý mali na starosti zaškoliť niektoré jednotky do politiky a diplomacie, pre prípad,y kde mohol závisieť úspech misie len na tom a nikto s dostatočným zaškoleným by nebol po ruke. Všetkým v sále to bolo jasné, prečo tu neboli, dokonca prečo sa momentálne nachádzali v najstráženejšom mieste na Akadémií. V väzenskom bloku. Každý samozrejme vedel prečo tam boli a tí čo to nevedeli boli čo najskôr informovaný, tí čo proti tomu protestovali boli pokarhaní a varovaní, že môžu byť vykopnutí z akadémie. V horšom prípade ak im budú chcieť pomôcť ujsť, budú zavretí vo väzení do prebehnutia súdu a vynesení rozsudku, poprípade zabitý hneď na mieste činu.

Najvyšší predstavení vojenský dôstojník Caridskej Akadémie vstal. Mierny ruch čo panoval v sále okamžite utíchol. Všetky oči, pravdepodobne okrem pohľadu klonov upriamili svoj pohľad k vyvýšenému pódiu s dlhým zdobeným stolom z dreva z Kashyyyku.
„Dneska sa tu stretávame z dvoch významných dôvodov. Ako prvé prebehne ukážka víťazného prototypu nového brnenia, ktoré prebralo zopár prvkov z zbrojí Veľkej Armády republiky, ktorá sa momentálne využíva. Za druhé tu sme aby sme predali diplomy a vyznamenania k úspešnému ukončeniu ich pobytu tu v Akadémii a začleneniu sa v ríši nášho Cisára. “ povedal ten stojací dôstojník.

Následne prebehla ukážka zbroje, síce mala ešte zopár múch, ale dôstojníci boli spokojný, ale sem tam aj tí čo mali ukončiť svoj pobyt tu na Akadémii. Klony zostali chladne stáť, možno sa medzi sebou rozprávali na súkromných frekvenciách, tak ako aj tu niektorý stojací, ktorý sa nedostanú dôstojníkmi na koráboch Imperiálnej flotily. Prezentácia trvala vyše hodiny, po nej nasledovala krátka polhodinová prestávka na občerstvenie. Počas nej sa prítomný rozdelili na skupinky.

V jednej skupinke debatovali s pohármi ovocného nápoja piati muži a jedna žena. Všetci na sebe niesli známky tvrdého výcviku, niektorý boli obohatení jazvami, ktoré si ale boli rozhodnutý ponechať, aby si pamätali na chvíle pri ktorých ich zinkasovali. Všetci šiesti mali 23 až 28 rokov. Všetci mali vojenský strih vlasov, muži boli dohladka oholený a žena nebola ozdobená žiadnymi šperkmi, ak nerátame zbraň, ktorá z vetší vzdialenosti sa dosť podobala ozdobe na opasku, ale až moc mladých mužov zistilo počas celej doby štúdia Ziary, že je to viac, než dosť účinná zbraň z blízka, časť z nich sa zobudila až na nemocničných posteliach. Aj Felix to raz s Ziarou skúsil, skončil s vybitými zubami, zlomeným nosom a monoklom. Jeho blond vlasy vtedy dostali zaujímavý krvavo červený vzor. Odvtedy to nikto z našej party neriskoval. Ďalší z skupiny bol Galban, pomerne vysokej a svalnatej postavy, osobne mám ten pech že som s ním akurát v jednej izbe, nikdy nemám istotu či si nevzal z skladov, alebo tréningových priestorov nejakú výbušnú látku. Už pár krát som mu zabavil rozbušky, pre prípad, keby chcel byť počas doby, keď máme odpočívať na izbách, tréningu schopný. Ale nikdy to nikto z našej party, ani náš osobný školiteľ, nenahlásil niekomu z vyššie postavených školiteľov a učiteľov. Mám tušenie, že sa spriatelil s dôstojníkom, ktorý má na starosti zbrojnicu. Ďalší dvaja sú nevlastní bratia, majú spoločného len otca, Višak je len o pol roka starší, ako jeho nevlastní brat Vrút. Obaja zdedili postavu po ich otcovi, priemernú postavu, veľké ramená, líšili sa len farbou vlasov a dúhoviek. Višak si ponechal svoju vlastnú farbu vlasov, čiernu, ale jeho braček si zo srandy prefarbuje vlasy skoro každý mesiac. Akurát majú jeho vlasy červenú farbu.

Ani sa nenazdali a prestávka skončila. Znova nastúpili do radov. Predávanie medailí a papierov trvalo dlho, najme keďže sme boli skoro posledný. Mnoho mužov a zopár žien už bolo zoradených ďalej od miesta, kde stály ešte tí, čo nedostali medailu a papiere o ukončení. Konečne sme boli na rade, ako prvá na rad prišla Ziary. Na to že nemala ďaleko do dvoj metrovej výšky s nasadením medaile nemali až taký problém. Problém prišiel v okamžiku keď na rad prišli Višák a Vrút. Nezaškolený si ich sem tam pomýlil. No a stalo sa to aj teraz. Preto som predpokladal že si potom na izbe vymenia navzájom papiere. S Felixom to prebehlo v pohode. Čo sa tiká Galbana, osobne som ho radšej skontroloval vopred, aby do sály neprepašoval niečo z jeho hračičiek.
„Korin Balmo“ ozval sa ten čo predával papiere. Pristúpil som k nim a sklonil hlavu, aby mi na krk navliekol medailu. Následne som prebral papiere a podal si s nimi ruky, uklonil sa vedeniu akadémie a pristúpil som k Félixovi. Po nás ešte vyznamenali ďalších desať ľudí. Potom predstavený Akadémie ukončil formálnu časť zhromaždenia a každý sa pobral poväčšine svojou cestou.
Většina z nás, čo sme dneska formálne ukončili štúdium a výcviky na Akadémii sa vybrali do salóna. Dnes nám bolo povolené sa uvoľniť, zabaviť a sa popiť s priateľmi. Znova sme sa dali do hlúčku. Všetci sa si objednali niečo na pripitie, následne už pil každý na čo mal chuť. Na malom parkete začala zábava. Vzniklo zopár párov úspešných študentov, ale tancovali aj niektorý tréneri a vyučujúci. Aj zopár Dôstojníkov sa tam našlo. Ja, Ziara, Felix a Galban sme to zapíjali. Vrút a Višak tancovali na parkete, pár krát aj s nejakými partnerkami. Užívali sme si posledný zvyšok dňa na akadémii.

Medzitým v väzenskej chodbe, kde bol obsadený len jeden pár ciel, otvára práve tieto cely strážnik, ktorý potom, ako otvorí druhú, odchádza z chodby a necháva otvorené dvere do hlavnej chodby Väzenského bloku. Dve postavy v hnedých hávoch vchádzajú z cieľ na chodbu, zavrú za sebou dvere ciel a opatrne pokračujú smerom k hlavnej chodbe. Z strážnika dostali presné miesto, kde by mohli byť zabavené ich zbrane, taktiež striedanie stráži. Opatrne vkročili do hlavnej, chodby, bola prázdna, jedna strana stúpala nahor, druhá klesala do útrob. Vydali sa do útrob. Vďaka svojim schopnostiam sa vždy dokázali bezpečne v čas uhnúť personálu a strážam, či už organickým, alebo strojom. S kamerami si nerobili taký problém. Takto pokračovali ďalej dole do útrob, po dvadsiatich minútach zastavili a jedna z postáv si obzrela pancierované dvere číslo A485G následne pristúpila k panelu dverí a prešla rukou ponad ovládacími prvkami. Mechanizmus zasvietil na okamžik zelene a dvere otvoril. Postavy vošli cez otvorené dvere dnu a tá posledná zavrela za sebou dvere.