V zajatí púšte

22,5 BBY; Tatooine;

Dve slnká sa pomaly strácali za obzorom planéty a ich slabnúce lúče v oranžovo-ružovej vlne ustupovali od púštnych kotlín. Hoci sa v známej časti galaxie nachádzalo viac než desaťtisíc obývateľných svetov, len nepatrná čiastka z nich sa mohla pochváliť tým, že obiehala okolo dvoch hviezd, predvádzajúcich na jasnom večernom nebi také nádherné predstavenie ako to, ktoré sa práve v plnej kráse ukazovalo nad Jundlandskými pustinami na Tatooine.

Shmi Skywalkerová-Larsová odvrátila zrak od pestrofarebných obrazcov nad horizontom, vytváraných posledným denným svetlom, zodvihla permaplastovú tácku so štyrmi taniermi a s úsmevom na stále mlado vyzerajúcej tvári sa vybrala naservírovať večeru svojej rodine. Jasne si pamätala, ako pred šestnástimi rokmi prvý raz vo svojom živote pozorovala neskoré večerné súperenie dvoch sesterských hviezd o to, ktorá z nich sa ako prvá stratí za Dunovým morom ľuďom z dohľadu. Bola natoľko očarená a fascinovaná, že vtedy na krátky moment zabudla, že na Tatooine prišla ako otrokyňa a že jej jediným údelom bolo slúžiť svojim pánom. Od toho okamihu západ sĺnk pozorovala každý deň, tajne pri tom dúfajúc, že niekde tam, ďaleko za hviezdami, sa pre ňu a jej synčeka skrýva nový a spravodlivý osud, ktorý im zmení životy a dopraje slobodu. Priania sa jej nakoniec po dlhých rokoch splnili. Pre jej syna Anakina vybojovali slobodu Jediovia, ochrancovia mieru v galaxii, a zobrali ho so sebou do lepšieho sveta. O niečo neskôr sa jej záchrancom stal Cliegg Lars, miestny farmár, ktorý sa do nej zamiloval, odkúpil ju od otrokára a požiadal o ruku. Bez váhania mu povedala áno a odvtedy to bolo už sedem rokov, čo spolu žili na Clieggovej zavlažovacej farme.

Shmi položila jeden tanier s palacinkami pred svojho manžela, ktorý jej úsmevom poďakoval, druhý pred Beru Whitesunovú, snúbenicu Clieggovho syna Owena, tretí na prázdne miesto vedľa nej a štvrtý pred seba. Povzdychla si. „Kde je zase Owen?“

„Ešte na niečom pracuje,“ odvetila jej Beru, keď prehltla prvé sústo palaciniek. Bola mladá, sympatická a aj empatická, keď bolo treba a Shmi skutočne tešilo, že práve ju si jej nevlastný syn vybral za svoju nastávajúcu. Často mu hovorievala, že lepšie dievča by široko-ďaleko nikde nenašiel.

„Celý Owen,“ pokrútila hlavou Shmi. „Nemôže sa ani prísť navečerať s rodinou, kým nedokončí, čo začal.“

„Počul som snáď svoje meno?“ ozval sa z predsiene mužský hlas a chvíľu na to už vo dverách stál hnedovlasý mladík s niekoľkodňovým strniskom na tvári. Na rukách mal široké opravárenské rukavice a na svetlej tunike čiernu škvrnu od oleja.

Šedivejúci Cliegg Lars mu venoval prísny otcovský pohľad a pokarhal ho: „Tvoja mama sa hnevá, že sa stále len flákaš a nevenuješ dostatok času svojej rodine.“ Shmi sa vyčítavo pozrela na svojho manžela, ktorý zase raz zveličoval, a potom obrátila hlavu k Owenovi. „Nepočúvaj otca. Veď ho poznáš. Preháňa. Umy si ruky a poď sa s nami najesť.“

„Hneď, mama. Len čo ti niečo ukážem. Dôvod prečo som sa tak zdržal.“ Owen sa otočil do miestnosti za svojím chrbtom a zvolal: „Tripéo, príď, prosím ťa, na chvíľu do kuchyne!“

„Pche,“ odfrkol Cliegg. „Urečnený droid je to posledné, čo nám teraz pri pokojnej večeri chýba.“

Shmi ho jemne udrela do pleca. „Veď ho stále nekritizuj. Len sa snaží byť súčasťou našej rodiny.“

Cliegg pokrčil plecami. „Ako povieš, miláčik.“

„Som vám plne k dispozícii, pán Owen,“ zaznel nezameniteľný plechový hlas droida C-3PO. Shmi sa otočila k svojmu nevlastnému synovi a k strieborného robotovi, ktorý stál po jeho boku–

„Tripéo!“ vykríkla s úžasom. „Fíha! Si to naozaj ty?!“

Owen sa veselo zazubil. „Viem, že Tripéo pre teba veľa znamená, mama, tak som sa rozhodol, že ho konečne dokončím.“

C-3PO bol protokolárnym droidom, ktorého pre Shmi zostrojil jej syn Anakin, aby jej pomáhal v domácnosti. Pred tým než odišiel, však svoju prácu nestihol doviesť do konca. A preto, hoci bol robot plne funkčný, mu chýbal vonkajší kryt, ktorý by skryl súčiastky, káble či obvody, ktoré ho tvorili. Teraz však takmer celé jeho telo, okrem bedrovej oblasti, pokrývali nové strieborné lesklé pláty.

„Bolo s tým dosť práce,“ prehlásil Owen a pobúchal päsťou po droidovej hrudi, „ale myslím si, že výsledok stojí za to.“

Shmi pribehla k svojmu nevlastnému synovi a objala ho. „Ďakujem ti. Anakin by bol veľmi pyšný.“ Keď sa s Clieggom zosobášili, jej manžel navrhol, aby droida predali a za získané kredity si obstarali sadu nových vodných kondenzátorov, Shmi to však nedovolila. C-3PO bol tým jediným, čo jej po synovi ostalo a ona sa ho nechcela vzdať. Hoci to bol len robot, niesol v sebe nezameniteľný Anakinov rukopis, a preto vždy keď droida videla, mala pocit, ako by bol kúsok jej biologického syna stále pri nej. Taktiež stále potajme dúfala, že Anakin sa raz vráti a dokončí svoje dielo.

Preto časť jej duše teraz naplnil žiaľ a smútok, pretože mala pocit, ako keby ju Owen tým, že droida dohotovil, obral o nádej, že sa jej chlapček raz vráti späť. Ale druhá, väčšia časť jej duše vedela, že Owen to urobil preto, aby ju potešil, aby jej vyčaril na tvári úsmev a ukázal jej, ako veľmi mu na nej záleží. Bol to ďalší prejav lásky od rodiny Larsovcov k žene, ktorú ľúbili a chceli ju zahrnúť do svojich životov. Shmi im bola za to nesmierne vďačná. „Ešte raz ďakujem,“ povedala so slzami v očiach a potľapkala Owena po chrbte. „Teraz si zhoď tie špinavé rukavice a poď sa s nami navečerať.“ Odtiahla sa od neho a pohladkala ho po tvári. „Tiež by neuškodilo, keby si sa konečne oholil,“ dodala s úsmevom.

Po chvíli už každý člen rodiny sedel na svojom mieste za podlhovastým stolom a pochutnával si na Shmiiných palacinkách. Beru pootočila hlavu k striebornému droidovi, ktorý ich z úzadia pozoroval. „Tripéo, povedz, aký máš pocit zo svojho nového vzhľadu?“ zaujímala sa.

C-3PO s rukami ohnutými v deväťdesiatstupňovom uhle sa mierne naklonil a namieril svoje zlaté fotoreceptory na mladú dievčinu. „Moje pocity by som charakterizoval ako uspokojivé. V budúcnosti sa vďaka plátovaniu budem môcť vyhnúť mnohým nepríjemným situáciám. Už žiaden droid sa mi nikdy nebude posmievať, že som nahý.“

Beru sa pousmiala. Cliegg Lars za vrchom stola vztýčil ukazovák a nasmeroval ho na robota. „Navyše teraz keď si tak úžasne naleštený a pod tvoj nový pancier sa už tak ľahko piesok nedostane, sa nebudeš musieť obšmietať len tu dnu, ale budeš nám užitočný aj vonku. Konečne budeš mať možnosť pozhovárať sa s tými dvomi nestabilnými kondenzátormi na okraji našej farmy a opýtať sa ich na príčiny ich poruchy.“

„Ale podľa mojich záznamov v tomto období nie je vhodné, aby sa droidi môjho typu potulovali vonku,“ namietal C-3PO s miernym náznakom strachu v hlase.

„Prečo?“ opýtala sa ho Beru. „Bojíš sa snáď, že ťa unesú Jawovia?“

„Unesú?!“ vykríkol droid a vyhodil rukami vysoko do vzduchu, ako keby sa chcel chytiť za hlavu, no spoje medzi jeho predlaktiami a ramenami mu to nedovoľovali. „Skôr som sa obával poškodenia laku z ostrého slnečného žiarenia! Božičku! Uniesť! A mňa!“

„Nemusíš mať strach, Tripéo,“ upokojoval ho so šibalským úsmevom na tvári Cliegg. „Jawovia kradnú len vysokých a lesklých droidov.“

„Tak teda...“ začal pokojne C-3PO a zvesil ruky. Potom však sklonil hlavu a vo fotoreceptoroch sa mu zablýskalo, keď zanalyzoval stavbu svojho tela. Znovu bezmocne rozhodil hornými končatinami. „Oh nie, som stratený...“

Keď Larsovci dovečerali, slnká už úplne zmizli z obzoru a prenechali miesto na oblohe trom do polovice osvetleným mesiacom. Beru ešte pomohla Shmi poriadiť kuchyňu a poumývať riad, potom sa obe ženy vybrali do spální, každá k svojmu milovanému. Shmi však nevedela zaspať. V mysli sa jej stále vybavovala Anakinova chlapčenská tvár s vypuklými lícami, svetlými vlasmi... Tak však vyzeral pred desiatim rokmi, keď ho videla naposledy. Teraz už mal devätnásť a bol z neho dospelý chlap! Túžila vedieť, ako sa jej syn za ten čas zmenil. Spoznala by ho teraz vôbec? Určite áno. Nech sa zmenil akokoľvek, stále to bol jej malý Annie a ona by ho spoznala aj na kilometre ďaleko.

Veľmi jej chýbal. No neľutovala, že mu dovolila odísť. Vedela, že Anakin bol teraz na lepšom mieste tak, ako si to zaslúžil. A určite vykonával veľké veci tak, ako o tom vždy sníval. Shmi chcela pre svojho syna len to najlepšie a bola si vedomá toho, že ak by ho nasilu držala pri sebe, iba by mu tým uškodila. V mesačnom svite prenikajúcom do spálne cez malé okno sa na jej lícach zatrblietali slzy. Myslí aj Anakin na ňu niekedy? Chýba mu aj ona tak ako on jej? Kiežby sa kolotoč galaxie mohol len na jeden deň či hodinu zastaviť a vrátiť jej na chvíľu syna.

Shmi sa prevalila na bok a objala svojho tvrdo spiaceho manžela. Ľúbila ho. Takisto aj Owena či jeho snúbenicu Beru. No napriek tomu, že boli jej rodinou, nikdy nemohli zaplniť miesto v jej srdci, ktoré patrilo Anakinovi.

Žiaľ, smútok a spomienky jej tú noc nedopriali spánok. Keď miestnosť osvetlili prvé ranné lúče sĺnk, Shmi sa vzdala pokusov o odpočinok. Vstala z postele, prezliekla sa a ešte pred tým než opustila spálňu, sa pozrela na pokojne vydychujúceho Cliegga a usmiala sa. Nech si len pospí, nebude ho budiť takto skoro ráno. Prišla do kuchyne, kde zapla jednotku C-3PO a pripravila si kávu. Potom sa posadila za stôl a položila pred seba permaplastovú šálku, z ktorej sa šírila príjemná vôňa.

„Je všetko v poriadku, moja pani?“ opýtal sa jej droid. „Dnes ste ma aktivovali nezvyčajne skoro.“

„Nemohla som spať, Tripéo. Celú noc som myslela na Anakina,“ odvetila mu a odpila si z kávy. „Aj tebe niekedy chýba?“

„Majster Anakin je mojím stvoriteľom a tiež aj – ako nás dvoch on často nazýval – mojím priateľom. Podľa toho, čo o ľudských vzťahoch viem, je bežným javom, keď si priatelia po svojom odlúčení navzájom chýbajú. Takže áno, chýba mi.“

„Myslíš si, že sa sem ešte niekedy vráti?“ pýtala sa Shmi ďalej, hoci si uvedomovala, že nekomunikuje so skutočnou ľudskou bytosťou, ale s neživým droidom, ktorý svoje odpovede volil pomocou programov a algoritmov. Potrebovala sa ale s niekým porozprávať, s niekým, kto bol jej synovi blízky a kto ho dobre poznal. V širokom okolí bol C-3PO jedinou takou bytosťou. Navyše za posledné roky dokázal, že vedel byť plnohodnotným spoločníkom a že sa s ním človek mohol porozprávať skutočne o všeličom. Bol presne takým droidom, za akého ho jeho stvoriteľ chcel mať.

„Je veľmi malá pravdepodobnosť, že by sa majster Anakin vrátil. Keď odchádzal, oznámil mi, že vo vesmírnej lodi pocestuje do centra galaxie, kde ho budú trénovať rytieri Jedi. O ich ráde nemám veľa informácií, no podľa všetkého sa zdá, že jeho členovia majú po zahájení výcviku zakázané stýkať sa so svojou rodinou. Dôvod, prečo to tak je, je pre mňa neznámy. Naznačuje to však, že len séria veľmi nepravdepodobných udalostí by mohla majstra Anakina priviesť späť na Tatooine.“

„Ach. Ja viem, Tripéo... Ja len... Je pre mňa veľmi náročné žiť s pocitom, že ho už možno nikdy neuvidím.“

C-3PO bol po väčšinu času nadmieru komunikatívny, teraz však neponúkol žiadnu svoju reakciu, žiadnu poznámku a len mlčky stál. Keď Shmi dopila kávu, povedala droidovi: „Ak by Cliegg, Owen alebo Beru vstali skôr, odkáž im, že som išla pozbierať huby z kondenzátorov, aby sme mali na obed čo jesť.“

„Ako si prajete.“

Shmi vystúpila po schodoch z kamenistej polguľovitej kopule, tvoriacej vchod do ich podzemného príbytku, a prikryla si dlaňou oči, keď ju oslepil ostrý jas vychádzajúcich sĺnk. Nechávajúc za sebou dlhý tieň, sa vybrala do púšte.

Tatooine v minulosti postihla ekologická katastrofa, ktorá pripravila planétu takmer o všetky zásoby vody. Preto ak tu chcel človek žiť, musel si vedieť zaobstarať túto pre život nevyhnutnú tekutinu. Jednou z možností bolo zakúpenie jej zásob vo vesmírnych prístavoch, kde sa však ceny za liter vyšplhali do nehoráznych výšin. Druhou možnosťou bolo zadováženie si vodných kondenzátorov, sofistikovaných zariadení, ktoré dokázali sťahovať vlahu z atmosféry. Larsovci mali na svojej rozľahlej zavlažovacej farme viac než šesťdesiat takýchto prístrojov. Vďaka nim boli od okolitého sveta nezávislí a dokázali si vypestovať takmer všetko, čo pre život potrebovali.

Po niekoľkých minútach Shmi prišla na koniec farmy, kde od jedného z posledných kondenzátorov odohnala dvojicu poskakujúcich galoompov, malých tučných živočíchov s veľkými ústami. Potom si k prístroju kľakla a začala prehrabávať piesok v jeho okolí. Hľadala hríby, ktoré na Tatooine rástli len na miestach s dostatočnou vlhkosťou – takže hlavne pri kondenzátoroch – a výlučne pod zemou, kde sa chránili pred horúčavou, ktorá by z nich vysala aj tie posledné kvapky vody, čo obsahovali. Nájdené plodiny hádzala do pleteného košíka, ktorý si priniesla so sebou. Keď pôdu v okolí kondenzátora dôsledne prezrela a bola si istá, že na žiaden hríb nezabudla, presunula sa k ďalšiemu do výšky týčiacemu sa stroju. Keď prišla k štvrtému kondenzátoru, zarazila sa. Smerom od farmy sa pri ňom tiahli dva páry čerstvých stôp. Žeby ich niekto okrádal o ťažko vypestované plodiny alebo o vodu? Premohla ju zvedavosť, a tak položila košík a opatrne sa vybrala po šľapajach v piesku, ktoré končili neďaleko od nej, pri širokom koryte dávno vyschnutej rieky. Keď k nemu prišla, uvidela, ako sa dole v ňom páslo sedem bánth, veľkých stvorení s hustou hnedou srsťou a dvoma hrubými stočenými rohami. Shmi si najprv myslela, že sa len stratili zo stáda a teraz si hľadali cestu domou, no potom si všimla, že každá bantha bola osedlaná primitívnym plochým kreslom. To nebolo dobré. Sťažka preglgla a tlkot jej srdca sa rapídne zrýchlil. Ak tu boli banthy, potom tu museli byť aj tí, čo ich osedlali, a to–

Ani nedokončila myšlienku, pretože niekde z miesta pod ňou sa ozval zúrivý prerušovaný výkrik. Sklonila hlavu a uvidela, ako sa po strmom skalnatom úbočí koryta šplhá smerom k nej viac než tucet Tuskenov: púštnych ľudí. Boli zahalení v žltohnedých rúchach, vďaka ktorým dokonale splývali s prostredím vôkol seba. Púštni ľudia boli postrachom Tatooinu. Boli lovcami, ktorí bez milosrdenstva prepadávali, zabíjali a plienili.

Shmi sa otočila, pripravená utekať do bezpečia, za členok ju však chytila ruka načahujúceho sa Tuskena, a preto spadla. Zastonala, vypľula z úst piesok a prevrátila sa na chrbát–

Len aby uvidela, ako sa nad ňou skláňal púštny človek a s puškou obrátenou pažbou nadol sa jej pokúšal zasadiť rozhodujúci úder. Znova sa rýchlo pretočila na bok, a tak pažba tuskenovej zbrane dopadla len na prázdne miesto, kde sa Shmi pred chvíľou nachádzala. Útočníka nepresný úder na chvíľu vyviedol z miery, zdalo sa, že sa chystal stratiť rovnováhu–

S čím mu Shmi podkopnutím jeho nôh okamžite pomohla. Tusken bolestivo dopadol na zem. Za ním sa však začínali objavovať ďalší jeho druhovia, niektorí zbesilo mávali puškami nad hlavou, iní zúrivo kričali. Shmi sa vyškrabala na nohy a rozbehla sa smerom ku kamennej kopuli, ktorá bola vchodom do príbytku Larsovcov. Míňala jeden vodný kondenzátor za druhým, utekajúc rýchlejšie, než si myslela, že vôbec dokáže. „Cliegg! Cliegg! Pomoc!“ kričala pri tom. Ozval sa výstrel zo zbrane a Shmi cítila, ako tesne popri jej uchu presvišťala guľka. Hneď na to preťala vzduch ďalšia strela a za ňou ďalšia. Po nasledujúcej rane Shmi pocítila pálčivú bolesť v pravom stehne, vykríkla od bolesti a tvárou napred dopadla do piesku. Pokúsila sa vstať, no zranená noha jej to nedovolila. Bola celá špinavá od krvi, od piesku a plakala. Zrazu jej výhľad na kamennú kopulu – vchod do jej domova – zakryli niečie nohy. Pozrela sa nahor a v tom momente ju do ľavého líca zasiahla tvrdá pažba pušky. Pred očami sa jej zahmlilo a už nič nevidela ani necítila.

***

Shmi mala pocit, že jej ruky boli o niečo uviazané, no nemohla nimi pohnúť, aby sa o tom presvedčila. Mala pocit, že bola ďaleko od domova, ale nemohla otvoriť oči, aby si to overila. Zdalo sa jej, že z diaľky k nej prichádzali výkriky púštnych ľudí, ale nedokázala prinútiť svoje uši, aby počúvali. Bola slabá, vyčerpaná a jej zmyslové orgány ju vôbec neposlúchali. V jej vesmíre neexistovalo nič iné iba bolesť. Tá však nebola fyzického pôvodu ako dôsledok otrasu mozgu, strelnej rany či dehydratácie. Bolesť prichádzala z vnútra, z jej duše. Čoskoro umrie a už nikdy neuvidí svojho biologického syna. Pomyslenie na to ju trýznilo. Neuvidí, ako sa za tých desať rokov zmenil. Neuvidí, ako sa z neho stal dospelý chlap. Nepovie mu, ako veľmi ho mala rada... Ale možno–

Možno ak by Shmi ešte vydržala, ak by sa nevzdala a dokázala vzdorovať smrti o niečo dlhšie... Možno si Annie po ňu príde a zachráni ju. Stiahla svoje vedomie do svojho vnútra a myslela na chvíle, ktoré spolu so synom prežili, pretože vedela, že jedine to môže ešte predĺžiť jej čas na tomto svete.

„Anakin,“ pošepkala. „Prosím, pomôž mi.“

Pokračovanie v Star Wars epizóde II.