Prízrak z minulosti

11 ABY, Coruscant

Teplé letné lúče zapadajúceho slnka pretínajú smogom zamorenú coruscantskú atmosféru a hlavné mesto Novej republiky sa doslova topí v ich začervenanej žiari. Gigantické budovy pokrývajúce celý planetárny povrch sa trblietajú svetlými odtieňmi svetelného spektra, nikdy neutíchajúce rady vzdušných spídrov brázdia oblohu v usporiadaných priamkach a na durabetónových lávkach spájajúcich jednotlivé obytné bloky sa hemžia davy ľudí nerešpektujúcich začínajúcu noc.

Spoza širokého transparioceľového okna jednej z najvyšších budov pozoruje túto fascinujúcu panorámu posledný rytier Jedi Luke Skywalker. Nezáleží na tom, aký čas ukazuje Lukov chronometer a nezáleží ani na tom, či slnko svieti alebo nie, život na planetárnom meste nikdy neutícha. Mladý Jedi cíti, ako umelo vybudovaný priestor vôkol neho prekypuje bdelými mysľami. Rozširuje svoje vedomie, a čoraz viac bytostí žijúcich si svoje rušné životy v ňom pociťuje. Cíti ich starosti i radosti. Problémy i potešenia. Túžby i pokušenia. Svojou mysľou obopína už takmer celý Coruscant. Pocity biliónov inteligentných stvorení sa prelínajú s jeho vlastnými a on stráca prehľad o tom, kým vlastne je. Nevie, či je bothanom trápiacim sa neverou svojej manželky. Nie je si istý, či nie je duroským obchodníkom predávajúcim smrtičky v jednej starej špinavej kantíne. Uvažuje, či náhodou nie je bithkou blúdiacou mestským podsvetím. Obrovské množstvo jasných myslí sa zrazu mení v rozmazané šmuhy a jeho myšlienky začínajú podliehať chaosu a anarchii. Luke rýchlo sťahuje svoje vedomie naspäť do svojho vnútra. Jeho neusporiadané myšlienkové pochody sa začínajú ukladať naspať na svoje miesto podľa vopred daného vzoru. Jedi je opäť sám sebou. Zhlboka nasaje vzduch do svojich pľúc a dlhým výdychom ukončuje neskoré cvičenie v Sile.

Neskoršie tej noci Luke Skywalker tvrdo spí. Nevinne leží na svojej posteli čelom otočený k stropu svojho apartmánu a s rukami položenými na striedavo klesajúcom a stúpajúcom hrudníku. Jedinými zvukmi v luxusnej miestnosti sú jeho výdychy a nádychy. Táto tichá pokojná atmosféra je však pravým opakom toho, čo sa deje v Lukovej mysli...

***

Mladý Jedi otvára oči. Prekvapene zisťuje, že sa nenachádza vo svojej teplučkej posteli. Leží v tmavej miestnosti na štvorcových chladom prekypujúcich čiernobielych dlaždiciach, ktoré pripomínajú dejarikovú hraciu plochu. Jediné svetelné lúče na ne dopadajú skrz otvorené dvere na najvzdialenejšej stene. Do vnútra pofukuje osviežujúci vánok. Luke sa dvíha zo zeme a pomalým neistým krokom postupuje k dverám vedúcim pravdepodobne na nejaký balkón. Prechádza cez ne a ostáva oslepený svetlou slnečnou žiarou. Chvíľu trvá kým si jeho zrak privykne na zmenu prostredia. Pomaly začína vnímať nejasné svetlomodré a zelené obrysy okolo seba. Po čase si uvedomuje, že veľká modrá škvrna predstavuje jasné nebo a tá zelená krásne pláne rozprestierajúce sa pod ním. Zrak sa mu zaostruje. Obloha nie je tak jasná, ako si sprvu myslel. Tu a tam ju pretínajú vznášajúce sa obrovské kusy zeme. Ich spodnú stranu tvorí hlina, zatiaľ čo vrch je pokrytý rôznorodým rastlinstvom. Nie je ich tak mnoho, aby zabraňovali slnku osvetľovať toto pračudesné miesto, ale zároveň ich nie je tak málo, aby sa v Lukovom zornom uhle dali považovať za raritu. Pripomínajú mu akési ostrovy života. Ďaleko pod nimi sa tiahnu sýte zelené lúky striedajúce sa s vysokými pohoriami. Kam len oko dovidí, je krajina pokrytá najkrajšími a najexotickejšími druhmi flóry, aké mladý Jedi kedy videl. Je to hotový raj prírody, raj Sily samotnej. Až teraz si uvedomuje, že on sám vlastne stojí na balkóne nejakého gigantického kláštora. O pokrútené zábradlie tvorené zo zelenohnedých konárov akejsi rastliny sa pred Lukom opiera malý najviac desaťročný chlapec. Žiara slnečných lúčov sa odráža od jeho krátkych blonďavých vlasov. Otáča sa k Jediovi. Jemne rezané rysy jeho tváre Lukovi tak trochu pripomínajú veľmi mladú verziu samého seba. Chlapec sa na neho usmeje a pozdraví sa mu: „Ahoj, Luke.“

Jedi mu úsmev opätuje a zmätene prehovorí: „Ahoj, chlapče... Nechcel by si sa mi predstaviť?“

Chlapec sa len rozosmeje. „Ty nevieš, kto som? V Sile si veľmi mocný, mal by sa na to prísť sám...“ napovedá mu.

Luke zatvára oči a s hlbokým nádychom si k sebe privoláva Silu, ktorá, ako si až teraz uvedomuje, je na tomto mieste neobyčajne silná. Pokúša sa prekonať zátarasy nevedomosti vystlané vôkol seba a skúma svoje vnútro, a zároveň aj drobnú postavičku pred sebou. Cíti, že chlapec je v Sile veľmi nadaný. Vlastne takú veľkú koncentráciu mystickej energie Luke necítil ešte v nijakej inej bytosti. Sila prúdi z maličkého blonďáčika, a súčasne aj naspäť do neho s takou ľahkosťou, ako by bol jej neoddeliteľnou súčasťou. Ako by bez neho nemohla existovať. Luke však tiež cíti, že on sám má s chlapcom veľa spoločného. Má pocit, že ich spája akýsi druh puta. Nie hocijakého puta, uvedomuje si, keď ním prebehne záblesk poznania.

„Otče,“ dostane rýchlo zo seba a otvára pri tom oči. Pred ním však už nestojí drobný blonďáčik, ale dospelý muž odetý do hnedého jediského rúcha. Kučeravé hnedé vlasy mu siahajú takmer až po ramená a pod pravým okom sa mu tiahne tenká jazvička. Luke túto postavu zatiaľ videl len raz. Na jednom z mesiacov Endoru sa mu spolu s Obi-Wanom a Yodom zjavila ako duch. Pred tým si svojho otca vždy predstavoval len ako hrozivo vyzerajúceho Dartha Vadera s temnou maskou na tvári.

„Tvoj inštinkt ti slúži dobre, syn môj,“ chváli ho Anakin Skywalker, pričom sa otočí Lukovi chrbtom, oprie sa o živé zábradlie a začne sa rozhliadať po nádhernej krajine. Luke spraví niekoľko krokov smerom k svojmu otcovi, zastaví sa vedľa neho a tiež položí ruky na to úchvatné zábradlie. Chvíľu tam len tak mlčky postávajú a bok po boku sa kochajú výhľadom na krásnu prírodu.

„Toto je len sen, však?“ pýta sa Luke.

„Áno,“ odpovedá mu bývalý sithský lord bez toho, aby sa na neho pozrel.

„Ach. Takže len fantazírujem a ani ty, ani nič iné tu nie je skutočné.“

Mladícka tvár Anakina Skywalkera sa k nemu otočí a venuje mu úprimný úsmev. „Synu, je pravda, že práve teraz pokojne spíš na svojej posteli v apartmáne na Coruscante a toto všetko sa odohráva len v tvojej mysli. Ale to ešte neznamená, že nič z tohto nie je skutočné.“

Luke opatrne prikyvuje, keď začína chápať otcove slová. „Takže sa naozaj rozprávam s tebou?“

„Áno. Kým budeš mať Silu, ja budem stále s tebou. Rovnako tak aj Obi-Wan a Yoda.“ Anakin robí v rozprávaní krátku pauzu a až potom pokračuje. „Sila tvorí všetko okolo nás. Prúdi všetkým živým i neživým a udržiava galaxie pohromade. Všetko, čo sa deje, je vôľou buď jej svetlej alebo temnej strany.“

Luke chce niečo podotknúť, no v tom sa svet okolo neho začína meniť. Všetka ta prekrásna príroda vôkol sa zviruje do zeleného točiaceho sa dymu. Dym sa otáča okolo Luka čoraz rýchlejšie a rýchlejšie. Farebné šmuhy sa menia zo zelenej na šedú, ktorá neskôr dostáva žltohnedý odtieň. Okrem šmúh Luke už okolo seba nevidí nič. Nedokáže vysvetliť, čo sa to práve deje. Cíti ako by sa ocitol v nekonečnom víri, z ktorého niet úniku. Ale nebojí sa. Na svoje prekvapenie ostáva pokojný. Zrazu rotácia okolo neho ustáva. Zisťuje, že už nestojí na balkóne toho prečudesného miesta a nekochá sa pohľadom na divy jeho prírody. Miesto toho sedí na svetložltom kamennom pulte v skromnom obchodíku. Okolo seba vidí kusy rozobratých droidov a množstvo robotických súčiastok určených na predaj. Poznáva toto miesto. Je to Wattov obchod v Mos Espa na Tatooine. Vedľa neho sedí na pulte jeho otec. Anakin hompáľa nohami pred sebou a neurčito hľadí do zemi. Do očí mu pritom padajú jeho dlhé hnedé vlasy. Na druhej strane miestnosti poletuje popri nefunkčnom protokolárnom droidovi modrý toydarian. Watto. Do obchodu vchádzajú ďalšie tri postavy. Jeden z novo prichádzajúcich je, súdiac podľa slabo ukrytého svetelného meča pod hnedým rúchom, rytier Jedi. Vedľa neho kráča krásna mladá dievčina odetá do jednoduchého modrého odevu. Trojicu dopĺňa nejaký vysoký vyziabnutý tvor s vypúlenými očami, oranžovou pokožkou a predĺženou tvárou. Luke si až teraz všíma, že do miestnosti za nimi vošiel aj malý modrobiely astromechanický droid. Mohol by prisahať, že ten astromech je jeho Artoo. Watto k návštevníkom vzhliadne a prenesie nejaké slová. Novo prichádzajúci s ním začínajú búrlivú debatu. Napriek tomu, že Luke zreteľne počuje ako toydarian trepoce krídlami, nedonáša sa k nemu ani hláska z toho, o čom hovoria. Zdá sa mu ako by len naprázdno otvárali ústa. Ďalšia záhada.

Z chvíľkového zamyslenia ho vytrháva hlas Anakina Skywalkera. „Synu, som na teba veľmi pyšný. Som hrdý na to, že si si nevybral rovnakú ľahkú cestu ako ja. Je z teba o mnoho múdrejší Jedi, než akým som bol ja. Hoci bol tvoj výcvik nekompletný a urýchlený, dokázal si odolať nástrahám temnej strany. Dokázal si ostať nielen sám sebou ale aj verný jediskej filozofii i v tých najťažších situáciách. Nepodľahol si nenávisti ani po smrti svojich nevlastných rodičov, hoci si mal k tomu dobrý dôvod. Nenechal si sa ovládnuť cisárom a nepridal si sa k nemu, ani keď ti Palpatine nedal na výber.“ Posledné jeho slová zanikajú v dupote nôh. Do miestnosti vbieha malý svetlovlasý chlapec. Je to tá istá osoba, s ktorou sa Luke rozprával na začiatku tohto čudného sna, či čo to vlastne je. Malý Anakin Skywalker. Blonďáčik sa vyštverá na pult a sadá si vedľa svojho staršieho ja bez známky toho, že by zaregistroval prítomnosť ďalších dvoch osôb posedávajúcich vedľa neho. Prehodí niekoľko slov k Wattovi, no Luke z nich opäť nič nepočuje. Prestane sa tým trápiť a pokračuje v rozhovore so svojim otcom.

„Ďakujem. To všetko vďaka tomu, že Obi-Wan s Yodom ma dobre vycvičili.“
Anakin sa usmeje. „Bol si ich poslednou nádejou. Len ty si mohol napraviť to, čo ja som skazil.“

Luke povzdychne. S ťažkým srdcom sa odhodláva položiť otcovi otázku, aj keď vie, že odpoveď na ňu mu neprinesie nič iné len bolesť. Ale musí sa ho to opýtať. Už dlho sa s tým trápil.

„Otče, prečo? Prečo si sa obrátil na temnú stranu?“

Úsmev sa Anakinovi Skywalkerovi vytráca z tváre. Priestor okolo Luka sa začína zahmlievať a meniť sa v otáčajúcu sa žltú neskôr zelenú hmlu. Opäť nemá prehľad o tom, kde je. Rotovanie však po chvíli ustáva a posledný rytier Jedi už neposedáva na pulte vo Wattovom obchode. S prekríženými nohami sedí na sýte zelenej tráve. Vôkol neho sa pod jasne modrým nebom rozprestierajú široké pláne, za ktorými sa v diaľke týčia obrovské vodopády tiahnuce sa takmer cez celý horizont. Povedľa Luka z jedného kvietka na druhý poletuje množstvo cvrčkopierov vydávajúcich pri tom uchu lahodiacu sériu vysokých tónov, ktorá hrá spolu s trepotajúcou sa vodou z vodopádov v nádhernej hudobnej symfónii. V diaľke pred ním posedáva v tráve mladý zaľúbený pár piknikujúci v tomto krásnom prostredí. Obe postavy sú však priďaleko na to, aby posledný Jedi mohol rozoznať ich tváre.

Vedľa Luka sedí jeho otec. Lenže už to nie je ten istý Anakin Skywalker, s ktorým sa doteraz rozprával. Jeho tvár vyzerá o niekoľko rokov mladšie, vlasy má len nakrátko ostrihané a spoza pravého ucha mu až po rameno siaha tenulinký spletený vrkôčik. Hlavu má sklonenú k zemi a rukami sa nervózne pohráva s odtrhnutým stebielkom trávy.

„Vieš synu,“ prehovorí bez toho, aby sa na neho pozrel, „veľmi sa hanbím za tie hrozné veci, čo som urobil. Dal by som čokoľvek za to, aby som všetko mohol vrátiť späť... Na temnú stranu som sa obrátil kvôli tvojej matke. Pred tým než si sa narodil, bol jej osud neistý. Pomaly zomierala a ja som s tým nemohol nič robiť. Veľmi som tvoju matku miloval. Bola pre mňa celým svetom a keď som pomyslel na to, že ju už možno nikdy viac neuvidím... Uveril som lžiam, že temná strana mi môže poskytnúť schopnosti, vďaka ktorým by som mohol zabrániť jej smrti. Bol som zúfalý a nechcel som o ňu prísť. Preto som si nakoniec vybral temnú stranu. Aby som zachránil tvoju matku pred smrťou.“ Anakin má hlavu stále sklonenú a očividne premáha slzy. Vzlykne. Zahadzuje stebielko trávy, ktoré doteraz držal v ruke a odtrháva si druhé, s ktorým sa bude môcť pohrávať.

Luke na neho upiera žalostný pohľad. Konečne chápe otcove dôvody a súcití s ním. Vníma ho ako skutočnú ľudskú bytosť, ako človeka s dobrým srdcom, a nie ako bezcitný stroj terorizujúci galaxiu, ktorým ako Darth Vader naozaj bol. Cíti, že milujúci Anakin Skywalker neexistoval len vtedy, keď svojho syna zachránil z cisárových pazúrov, ale aj dávno pred tým. Lenže aj tak to neospravedlňuje všetko zlo, ktoré ako sithský lord napáchal.

„Čo sa potom stalo s mojou matkou? Dokázal si ju zachrániť?“ pýta sa Luke s iskričkou nádeje v hlase. Svoju matku nikdy pred nevidel. Nevedel ani, ako sa volá a pomyslenie, že možno ešte stále niekde žije...

Anakin na neho uprie lesknúce sa oči a trasúcim sa hlasom prehovorí: „Zomrela. Sama si zvolila smrť. Nevedela pochopiť, že všetko, čo som urobil, som urobil pre ňu. Keď som prijal temnú stranu, pre tvoju matku vtedy zomrel ten Anakin Skywalker, ktorého tak veľmi milovala. Pokúsila sa ma ešte obrátiť naspäť ku svetlu, no keď som odmietol, vzdala sa svojho života... Stratila vôľu žiť a všetko to bola moja vina. Chcel som ju zachrániť, a pritom som sám zapríčinil jej smrť. Celý môj život som sa za to nenávidel.“

„Och, otče...“ Luke pokrúti hlavou. Nádej sa z neho vytráca ako posledná vlaha z tatooinskych oáz. Premáha nutkanie rozplakať sa.

„Prečo si sa po jej smrti neodvrátil od temnej strany? Prečo si sa opäť nestal Jediom?“

Anakin sa znovu zahľadí do zeme. „Už bolo pre mňa príliš neskoro. Keď tvoja matka zomrela, už mi neostávalo nič, čo by ma držalo na tomto svete. Mal som pocit, ako keby by mi niekto vytrhol srdce z duše a rozsekal ho svetelným mečom na miliónov kúskov. Musel som zabudnúť na to, že som niekedy bol Anakinom Skywalkerom. Musel som zabudnúť na nekonečnú bolesť spaľujúcu moju dušu. A tak som začal úplne nový život živený len temnou stranou a ničím iným.“

Luke nenachádza slov. Predsa možno bolo v jeho otcovi viac zla než dobra. Po chvíli ticha pokladá otcovi ďalšiu otázku: „A čo Jediovia? Prečo si ich potom musel všetkých pozabíjať?“

„Jediovia museli zomrieť preto, lebo by nikdy nevedeli pochopiť moje dôvody, kvôli ktorým som prijal temnú stranu. Sami sa jej báli a nikdy by ju neprijali ako ja. Navyše predstavovali pre cisárov nový rád hrozbu. Temná strana mohla plne ovládať len takú galaxiu, v ktorej neboli žiadny Jediovia.“

Luke si predstavuje masaker živený temnou stranou Sily, ktorý musel Datrth Vader rozpútať, aby pobil tisícku Jediov. Strasie ho.

Prostredie okolo neho sa opäť začína meniť. Krásna príroda sa zviruje do hustého dymu. Celý zvírený svet rotuje okolo Luka. Po chvíli sa Jedi ocitá na nejakom horúcom kamenistom mieste. Sedí na otvorenej nástupnej rampe nejakej malej vesmírnej lodi usadenej na skromnej pristávacej ploche. Pred ním sa do výšky týči akýsi ťažobný komplex, vôkol ktorého vystreľujú do výšky gejzíry lávy. Obloha je presýtená červeno šedými plynmi, cez ktoré je veľmi problematické zachytiť obraz slnka. Po Lukovej ľavici sedí jeho otec. Spoza nich po nástupnej rampe lodi vybieha mladá žena bez náznaku toho, že by zaregistrovala ich prítomnosť. Má na sebe jednoduché šedé šatstvo a je tehotná, uvedomuje si Luke. Oproti nej beží vysoký muž s brčkavými hnedými vlasmi. Je to muž, ktorý zradil rytierov Jedi, Republiku a všetkých ľudí, ktorým na ňom záležalo. Anakin Skywalker. Obe postavy si vbiehajú do náruče v niekoľkometrovej vzdialenosti od lode a začínajú sa búrlivo objímať.

„Musíš sa vyvarovať chýb, ktorých som sa dopustil ja,“ povie Lukovi otec, pri čom obaja pozorujú postavy pred sebou, ktoré sa už neobjímajú, ale začínajú ticho diskutovať. „Síce si už niekoľkokrát odolal temnej strane, musíš ostať stále pozorný. Aj keď je cisár mŕtvy, galaxia je stále preplnená rôznymi druhmi zla. A každé zlo je podporované temnou stranou Sily. Nepodceňuj ju. Nenechaj sa oklamať dočasne zdanlivou nadvládou dobra. Rozhoduj sa správne, ako si to robil doteraz a myseľ maj vždy jasnú, synu. Nestaň sa nevedomky príslušníkom temnej strany, pretože tá ti neprinesie nič iné len bolesť. Znetvorí ťa, zničí ťa a vysaje z teba všetku energiu bez toho, aby si si to vôbec uvedomil. Presne to urobila mne.“

Posledný rytier Jedi otáča hlavu k otcovi, no ten už črtami tváre vôbec nepripomína sympatického mladého rytiera Jedi. Jeho bledá tvár je hrozivo popálená a na mnohých miestach mu chýbajú kusy kožného tkaniva. Oči má podliate krvou a cez bezvlasé temeno hlavy sa mu tiahne strašidelná hlboká jazva. Všetky zranenia, ktoré mu spôsobil Obi-Wan Kenobi, teraz pôsobia veľmi čerstvo.

„Budem postupovať opatrne, otče,“ odpovedá Luke.

„Všetka ta moc, ktorú ponúka temná strana, je len klam,“ pokračuje Anakin.

Luke pozorne načúva otcovým radám. Vie o nebezpečenstvách temnej strany. Dobrovoľne by sa k nej nikdy nepridal. Dve postavy stojace pred nimi sa začínajú hádať. Síce ich Luke nepočuje, podľa ich gestikulácie si to vie domyslieť. Mladé dievča neveriacky krúti hlavou a krok po kroku odstupuje od Anakina Skywalkera, ktorému v očiach planie temná vášeň. Zrazu sa nad Lukom zhmotňuje tieň. Obzrie sa za seba a na nástupnej rampe nad sebou uvidí stáť známu postavu svojho jediského učiteľa Obi-Wana Kenobiho odetého do hnedého rúcha.

V tom momente sa prostredie vôkol Luka opäť začína meniť. Po chvíli neistoty pevne sedí v červenom kresle v nejakej okrúhlej miestnosti, ktorej steny tvoria široké transparioceľové okná. Cez ne má posledný rytier Jedi možnosť uvidieť nádhernú panorámu nekonečného mesta, ktoré sa vôkol neho rozprestiera ako na dlani. Je na Coruscante, uvedomuje si. V nejakej veži umiestnenej naozaj veľmi vysoko. Po obvode miestnosti je usadených ďalších jedenásť červených kresiel usporiadaných do polkruhu a v jednom z nich umiestnenom presne oproti Luka sedí hnedovlasý Jedi Anakin Skywalker.

„Synu, ale ty môžeš napraviť všetko zlo, ktoré som ja napáchal,“ vraví muž, ktorý po obrate na temnú stranu prijal meno Darth Vader.

„Môžeš odznovu vybudovať to, čo ja som pomohol zničiť. Môžeš obnoviť jediský rád a z užívateľov Sily opäť spraviť ochrancov Republiky.“

Luke premýšľa nad otcovými slovami. Vždy chcel odznovu vybudovať rád Jediov, lenže nikdy nemal dostatočnú vieru v svoje schopnosti. Jeho výcvik bol naozaj veľmi urýchlený a mnoho jediských tajomstiev je po Vaderovej čistke navždy stratených. Navyše ako by len mohol vychovávať nových rytierov Jedi, keď ani sám neovláda Silu tak ako skutoční jediskí majstri za čias Starej republiky? Čo ak by svojimi neúplnými schopnosťami len zapríčinil pád svojich možných študentov na temnú stranu? Luke nechce zlyhať ako Obi-Wan, keď sa rozhodol vycvičiť jeho otca.

„Otče, som posledný Jedi. Vláčim so sebou ťažké bremeno jediských tradícií. Sám neviem, či som už pripravený urobiť krok, ktorý by smeroval k obnoveniu dávno strateného rádu. Čo ak kvôli svojej nepripravenosti zlyhám?“ vyčíta si Luke.

„V prvom rade sa na seba nepozeraj ako na posledné Jedia. Nie si posledný, si prvý. Prvý z nových. A nezlyháš, synu. Je tvojim osudom vybudovať nový rád rytierov spravodlivosti.“

„Lenže ja neviem, ako mám postupovať,“ hovorí nervózne Luke a rozhadzuje pri tom rukami. „Zďaleka neovládam všetky jediské techniky, a navyše ani neviem, ako by mal rád fungovať! Otče, prosím, daj mi nejaké rady! Povedz mi ako vyzeral starý rád! Daj mi niečo, čoho by som sa mohol chytiť!“

„Nepotrebuješ rady, nepomohli by ti. Ber to tak, že starý rád, ktorého som bol ja súčasťou, bol od základov chybný. Pre mňa a cisára nepredstavoval veľký problém zničiť ho. Tebe je súdené vybudovať o mnoho silnejší rád, ktorý temná strana nebude už nikdy môcť rozvrátiť.“

„Ale ako...?“

„Dôveruj svojim inštinktom. Počúvaj svoje srdce, tam nájdeš pravdu. Ty to dokážeš, viem to.“ Anakin Skywalker vstáva zo svojho kresla. Pomalým krokom sa blíži k svojmu synovi, jeho hnedé jediské rúcho sa šúcha po podlahe a mierny dupot jeho topánok prerušuje nakrátko vzniknuté ticho.

Luke vstáva tiež, hoci si to neuvedomuje, a striasa zo seba všetko napätie. Jeho otec sa zastaví v niekoľko centimetrovej vzdialenosti od neho. Luke trochu podvihne hlavu a pozrie sa do otcových modrých očí. Tie žiaria radosťou z toho, že opäť mohli uvidieť Anakinovho potomka. Luke v nich badá lásku, nehu a odhodlanie. Ani stopu po obavách či strachu. Jeho otec zodvihne ruku a s úsmevom ho pohladí po tvári. Ten dotyk je príjemný a jemný. Pohladkanie od otca, ktoré nikdy pred tým nezažil.

„Musíme sa rozlúčiť, syn môj,“ povie Anakin.

„Uvidím ťa ešte niekedy?“ opýta sa Luke premáhajúc slzy.

„Kým budeš mať Silu, tak ja budem vždy s tebou. Tak ako doteraz. Stačí, keď nahliadneš do svojho vnútra a nájdeš ma tam.“ Anakin položí ruku na plece svojho syna a vážnejšie povie: „A teraz už choď. Ľúbim ťa.“

Luke chce ešte otcovi niečo povedať, chce mu povedať, že aj on ho má veľmi rád, ale svet okolo neho sa v zlomku sekundy rozplynie a on padá do nekonečnej temnoty...

***

Nasledujúce ráno sa posledný starý rytier Jedi, a zároveň prvý z nových, s trhnutím prebudí a je odhodlanejší viac než kedykoľvek pred tým predniesť pred novorepublikovým Senátom návrh na obnovu jediského rádu.